Keďže Viliam Vaškovič bol v predchádzajúcej vláde štátnym tajomníkom ministerstva financií a predsedom riadiacej skupiny pre reštrukturalizáciu a privatizáciu bánk, nevyhli sme sa niektorým problémom spojeným s týmto procesom.
Aké sú hlavné zámery Slovenskej konsolidačnej pri správe presunutých pohľadávok?
-- Hlavné zámery nového Predstavenstva Slovenskej konsolidačnej možno rozdeliť do dvoch skupín. V prvej sú to zámery dotýkajúce sa prehodnotenia doterajšej činnosti spoločnosti, tak jej nákladovej, ako aj príjmovej stránky, nadviazať na doterajšie pozitívne činnosti a čo najskôr odstrániť činnosti, ktoré pôsobili retardačne, ba priam ohrozovali jej ďalšiu činnosť. Je to tiež potreba čo najskôr uskutočniť právny a finančný audit existujúceho portfólia. Do druhej skupiny zámerov patrí príprava riešenia pohľadávok z úverov na trvalo sa obracajúce zásoby a príprava postúpenia pohľadávok na tretie osoby. Na základe výsledkov hĺbkovej analýzy budeme vedieť, aká je kvalita pohľadávok, ako ich máme štruktúrovať, aby sme dosiahli čo najvyšší výnos. Predpokladám, že v tomto roku by sme mohli postúpiť 30 -- 35 percent z celého portfólia.
Aké veľké je toto portfólio?
-- Podľa predbežných údajov Slovenská konsolidačná ku koncu roka 2002 spravovala portfólio pohľadávok vo výške 107,5 mld. Sk, pričom pohľadávky, ktoré pochádzajú z reštrukturalizácie bánk, predstavujú 82,7 percenta a pohľadávky na trvalo sa obracajúce zásoby 17,3 percenta.
Ako sa k vám dostali pohľadávky na trvalo obracajúce sa zásoby? Slovenská konsolidačná bola predsa zriadená na iný účel.
-- Slovenská konsolidačná spojením so štátnym peňažným ústavom Konsolidačná banka Bratislava zdedila aj oblasť, ktorá priamo nesúvisí so zámerom, na ktorý bola zriadená, a to už spomínané pohľadávky úvery na trvalo sa obracajúce zásoby. Tieto pohľadávky sú kryté redistribučným úverom centrálnej banky a štátnou zárukou. Slovenská konsolidačná prevzala a vedie takmer dve stovky aktívnych aj pasívnych súdnych sporov v tejto oblasti. Pokusy o riešenie tejto problematiky neboli z rôznych príčin dotiahnuté do konca. V oblasti poľnohospodárstva sa podarilo tento problém návratnosti čiastočne z finančného hľadiska vyriešiť tak, že časť úrokových platieb spláca ministerstvo pôdohospodárstva, a teda úrokové zaťaženie týchto klientov sa znížilo. Predstavenstvo Slovenskej konsolidačnej prijalo rozhodnutie, v ktorom sa úrokové sadzby za určitých podmienok znižujú aj ostatným klientom, a to na úroveň 8 percent. Navyše, máme pripravený materiál do Predstavenstva Slovenskej konsolidačnej, kde pre spoločnosti, v ktorých prebieha alebo sa pripravuje reštrukturalizácia, chceme vytvoriť aj ďalšie možnosti riešenia problémov spojených s úvermi na trvalo sa obracajúce zásoby.
Rátate pri predajoch aj so zahraničnými fondmi zameriavajúcimi sa na rizikové investície?
-- Slovenská konsolidačná má vypracované presné a podrobné smernice výlučne na postúpenie pohľadávok. Postúpenie pohľadávok sa realizuje formou otvoreného verejného tendra, z ktorého sú vylúčení dlžníci a osoby personálne alebo ekonomicky s nimi prepojené. Máme záujem, aby sa na súťaži zúčastnil čo najširší okruh domácich a zahraničných investorov, čiže aj fondy, pretože chceme dosiahnuť čo najväčšiu konkurenciu. Iba tak totiž môžeme maximalizovať predajné ceny, a tým aj výnos štátu.
Ako budete postupovať pri vyhlasovaní tendrov?
-- Súčasťou našej práce je aj spolupráca s poradenskou infraštruktúrou, ktorú máme k dispozícií z prostriedkov Phare. Poradenské konzorcium už v súčasnosti oslovuje potenciálnych investorov. Predpokladám, že v lete urobíme konferenciu alebo reklamnú kampaň v domácich a zahraničných médiách, aby sme oslovili a prilákali čo najväčší počet záujemcov.
Máte už nejaké predstavy o možných výnosoch z predaja?
-- Tento problém uzavrieme až po skončení hĺbkovej analýzy a tvorbe vhodných skupín balíkov pohľadávok. Naše odhady, ktoré budú -- z pochopiteľných dôvodov -- dôvernou internou informáciou, nemôžeme zo strategických dôvodov zverejňovať. Prostredníctvom tvorby konkurenčného prostredia sa budeme snažiť dosiahnuť čo najvyšší výnos.
Koľko z pohľadávok pripadá na "žijúce" podniky?
-- Veľmi malá časť. Prevažnú časť totiž tvoria pohľadávky dlžníkov v konkurze, ďalej pohľadávky v exekúcii, likvidácii a v súdnych sporoch. Evidujeme asi štyri stovky fungujúcich dlžníkov, ktorých podiel na celkovom portfóliu sú približne 2 percentá.
Môže Slovenská konsolidačná nejakým spôsobom pomôcť pri reštrukturalizácii podnikov?
-- Na rozdiel od našich partnerov v zahraničí Slovenská konsolidačná môže iba v minimálnej miere vplývať na reštrukturalizáciu podnikovej sféry. Osobitosť portfólia, nízky počet podnikov s hodnotou nad 400 mil. Sk a malý počet fungujúcich podnikov obmedzuje aktívny vstup našej spoločnosti do reštrukturalizácie. Môžeme to robiť iba sprostredkovane cez určitú oponentúru v rámci konkurzov. Napriek tomu sa snažíme vytypovať tie prípady, v ktorých by sme mohli vstúpiť aktívne do reštrukturalizácie alebo pomôcť v tých podnikoch, v ktorých už reštrukturalizácia prebieha či už pomocou domáceho alebo zahraničného investora. Ich reštrukturalizácia však v podstatnej miere závisí od správcu konkurznej podstaty, s ktorými nemáme najlepšie skúsenosti. Najmä v citlivých a vo veľkých podnikoch sa správcovia konkurznej podstaty správajú z nášho hľadiska nie v súlade so záujmami Slovenskej konsolidačnej. Preto pripravujeme analýzu všetkých takýchto prípadov a ak zistíme, že správca nepostupuje podľa dohodnutého plánu alebo pôsobí proti reštrukturalizácii, budeme navrhovať jeho výmenu skôr než budeme predávať balík pohľadávok.
Možno teda povedať, že zákon o konkurze a vyrovnaní ani po viacerých novelizáciách neurobil prietrž šafáreniu s majetkom úpadcu?
-- Postavenie veriteľov podľa môjho názoru ešte stále nie je také, aké by malo byť. Predchádzajúca vláda urobila prvú etapu významných zmien v zákone o konkurze a vyrovnaní. Je to však zložitý zákon, takže jeho novelizácia bola plánovaná do dvoch etáp. Ministerstvo spravodlivosti by malo do konca roka pripraviť druhú etapu novelizácie tohto zákona. Ak sa zámery ministerstva uskutočnia, bude to progresívny zákon. Naše pozitívne, ale aj negatívne skúsenosti s uplatňovaním zákona o konkurze a vyrovnaní v jeho terajšom znení poskytneme ministerstvu spravodlivosti. Do legislatívneho procesu sme už aktívne vstúpili pri príprave novely občianskeho a súdneho poriadku.
Veľmi často sú veriteľmi úpadcov štátne a verejnoprávne inštitúcie -- daňové a colné úrady, zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa. Dá sa očakávať ich spolupráca so Slovenskou konsolidačnou v priebehu konkurzov?
-- V niektorých prípadoch už tieto inštitúcie spolupracujú. V súčasnosti pripravila Slovenská konsolidačná návrh dohody o spolupráci, v ktorých je naznačený mechanizmus, ako postupovať pri jednotlivých procesných častiach konkurzu. Verím, že tieto dohody budú podpísané. Štátne a verejnoprávne inštitúcie budú potom pri konkurzoch hlasovať a postupovať jednotne.
Je platný legislatívny rámec dostačujúci na to, aby Slovenská konsolidačná mohla začať s predajom pohľadávok?
-- Až do schválenia novelizácie zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je v parlamente, Slovenská konsolidačná nemôže vo väčšej miere predávať pohľadávky, pretože by sa v budúcnosti dostala do predlženia. Preto musíme počkať na schválenie novelizácií týchto dvoch právnych noriem.
Ako a prečo vznikol tento problém?
-- Primárnym dôvodom je, že prvé Predstavenstvo Slovenskej konsolidačnej začalo k pohľadávkam vytvárať opravné položky, čo podľa názoru viacerých expertov nebolo potrebné. Preto sa musí právny rámec vymedzujúci jej činnosť riešiť novelizáciou iných právnych noriem. Vzhľadom na to, že predchádzajúci minister financií tieto novely neinicioval, došlo k značnému časovému sklzu pri postupovaní pohľadávok.
Stretol som sa aj s názorom, že Slovenská konsolidačná je prehliadkou stratených príležitostí.
-- Myslím si, že zámer vytvoriť Slovenskú konsolidačnú bol správny. Problém bol iba v tom, že na Slovensku neboli s takouto agentúrou skúsenosti. Všade vo svete sa problematické úvery presúvajú do špecializovaných inštitúcií. Aj renomované banky si alebo vytvárajú špecializované pracoviská alebo prácu s problematickými úvermi presúvajú na špecializované agentúry, aby sa mohli sústrediť iba na bankovú činnosť. Vymáhanie pohľadávok je totiž nesmierne komplikované, a preto je rozumné ponechať ho na profesionálov. Žiaľ, pokiaľ ide o tézu týkajúcu sa stratených príležitostí, čiastočne súhlasím a musím konštatovať, že hlavne prvé predstavenstvo Slovenskej konsolidačnej zvládalo svoje funkcie s ťažkosťami.
Vráťme sa do nedávnej minulosti. Predchádzajúcou vládou prijatý materiál o reštrukturalizácii bankového sektora zahŕňal aj reštrukturalizáciu podnikovej sféry. Do akej miery sa podarilo uskutočniť tieto zámery?
-- Reštrukturalizácia podnikového sektora je stredno- až dlhodobý proces. Vyriešením problémov finančného sektora sa významnou mierou obnovila schopnosť financovať podnikovú sféru. Potvrdzuje to jej finančná situácia a ziskovosť. Prišlo k výraznej diferenciácii medzi podnikmi, ktoré sú schopné fungovať v trhových podmienkach a tými, ktoré nie sú. Podarilo sa zlepšiť, nie však vyriešiť problém likvidačnej procedúry v rámci konkurzu a vyrovnania. Proces záchrany aktív a očistenia od dlhov, ako aj maximalizácie výnosov pre veriteľov je u nás stále pomalý, trvá dlho a straty počas neho sú veľké. Aj preto ministerstvo spravodlivosti pripravuje rekodifikáciu celého konkurzného systému. Nepodarilo sa skonsolidovať pohľadávky verejného sektora. Pôvodný úmysel bol sústrediť ich v Slovenskej konsolidačnej, a tak zlepšiť veriteľskú pozíciu štátu a zvýšiť výťažnosť, ale aj kontrolu nad konkurzmi. Príčinou, prečo sa tak nestalo v plnej miere, bola strata politickej vôle dotiahnuť tento proces do konca. Nepodarilo sa rozlúsknuť starý problém v medzipodnikovej zadlženosti, pritom legislatíva bola pripravená. Pri jej schvaľovaní sme však narazili na problémy, ktoré boli podľa mňa spôsobené prehnanými odhadmi potenciálnych negatívnych fiškálnych dosahov. Dôležité však je, že sa obnovila možnosť bankového financovania podnikovej sféry. Objavili sa prvé fondy rizikového kapitálu. Tie sú mimoriadne dôležité pre reštrukturalizáciu stredných a menších podnikov, ktoré sú tesne na hranici insolventnosti. Pre viaceré veľké podniky sa našli investori. To je veľmi dôležité, pretože pokým boli v domácich rukách, boli zdrojom insolventnosti. Zostalo doriešiť insolventnosť generovanú verejným sektorom. Ak sa tieto problémy podarí dotiahnuť do konca, finančná reštrukturalizácia podnikovej sféry sa veľmi rýchlo skončí. Potom budeme v stabilnom a štandardnom prostredí, v ktorom ročne odchádza 3 -- 5 percent podnikateľských subjektov a zostávajúce nie sú na hranici insolventnosti.
Vlaňajším voľbám odviedla daň aj reštrukturalizácia podnikovej sféry. Bude sa v reštrukturalizácii podnikov pokračovať teraz s dostatočnou intenzitou?
-- Vo vládnom vyhlásení je záväzok dotiahnuť tento proces do konca. Pripravuje sa rekodifikácia zákona o konkurze a vyrovnaní. Slovenská konsolidačná sa snaží nájsť modus operandi v nových podmienkach. Niektoré riešenia už nie sú v nových podmienkach aktuálne, napríklad konsolidácia pohľadávok verejných fondov Slovenskej konsolidačnej, keďže by to už bolo kontraproduktívne. Teraz je potrebné nechať fungovať to, čo sa urobilo a priestor sa bude rýchlo čistiť. Čo však naďalej zostane úzkym miestom tohto procesu, je vymožiteľnosť práva. Nejde pritom iba o pomalosť súdnych konaní, ale aj o nepredikovateľnosť rozhodnutí súdov, ktoré často človeka nechávajú v úžase. Pre zdravú ekonomiku je dnes, paradoxne, kľúčovým fungujúce súdnictvo.