Svetové kapitálové trhy sú veľmi citlivé nielen na vývoj makroekonomických ukazovateľov, ale aj politickej klímy, či už globálnej alebo v jednotlivých krajinách. Navyše, kýchnutie na Newyorskej burze cenných papierov (NYSE) sa často prejaví chrípkou na kapitálových trhoch aj v ekonomicky silných krajinách.
Spomalenie rastu americkej ekonomiky, ktoré nastalo takmer po desiatich rokoch jej vzostupu, sa nepriaznivo prejavilo nielen na výmennom kurze amerického dolára, ale aj na indexoch hlavných akciových búrz. Z tohto trendu nemožno vyňať ani cenu ropy, ktorá v posledných mesiacoch rastie hlavne v súvislosti so situáciou v Iraku. O týchto, ale aj iných problémoch hovoria HN s renomovaným ekonómom Eugenom Jurzycom.
Napriek tomu, že o vplyve vojny na svetovú ekonomiku sa toho povedalo a napísalo veľmi veľa, asi nemožno začať inak.
-- Vojna v Iraku bude mať vplyv na svetovú ekonomiku jednoznačne podľa toho, ako bude dlho trvať. Ak by bola krátka, a ešte stále môže byť dostatočne krátka, tak na svetovú ekonomiku by nemala mať výrazný a dlhodobý vplyv. A to aj napriek tomu, že zakolísali ceny ropy a kapitálové trhy. Existujúci mierny pokles dôvery a pocitu bezpečnosti by nemal negatívne ovplyvniť obchodné kontakty, cestovanie a podobne. Inak by to bolo, keby vojna trvala dlho -- niekoľko mesiacov. Pritom nemám na mysli iba časové hľadisko, ale aj straty na oboch stranách, ktoré by sprevádzali dlhotrvajúci konflikt. Čím budú straty väčšie, tým nastane väčší rozkol vo svetovom spoločenstve a môže obmedziť vzájomnú spoluprácu v oblasti zahraničného obchodu a pohybu kapitálu. Strata pocitu bezpečnosti, ktorý sa v ostatných rokoch podarilo celkom dobre udržiavať a možno aj kultivovať, bude negatívne vplývať na rozhodnutia podnikateľskej sféry, ale aj štátov hlavne v oblasti pohybu kapitálu. Určité oblasti sveta totiž začnú byť viac rizikové. Ak si bohatšia a chudobnejšia časť sveta nebude dôverovať, tak pohyb kapitálu bude obmedzený. To sa môže premietnuť nielen do väčšieho ekonomického zaostávania chudobného juhu, ale aj zvyšovania napätia. Aj medzinárodnopolitického.
Ropa a jej cena patria medzi najsledovanejšie komodity. Aký vývoj možno očakávať na trhu s touto surovinou?
-- Nepredpokladám, že príde k výrazným skokom jej ceny. Dlhá a komplikovaná vojna môže síce viesť k jej rastu, možno aj výraznému. Po tom, ako sa Irak stane krajinou, ktorá sa bude civilizovane rozvíjať, a teda bude môcť dodávať ropu na svetové trhy, možno očakávať jej pokles ceny ropy a azda aj stabilizáciu.
Budú sa analogicky správať aj kapitálové trhy?
-- Situáciu na kapitálových trhoch pokladám za komplikovanejšiu. Rany na dôvere, na duši ľudí, bývajú oveľa ťažšie a zaceľujú sa dlhšie než viditeľné materiálne straty. Je síce pravda, že ceny akcií narástli ihneď po tom, ako sa odstránila neistota na začiatku vojny, predpokladám, že vplyv vojny bude skôr opačný.
Nebude to podmienené aj tým, že vysoké ceny akcií hlavne amerických firiem (a nielen technologických) neboli ekonomicky opodstatnené? Spľasla už táto bublina, ako to nazval Alan Greenspan?
-- Ani odborníci sa nezhodujú v tom, či táto bublina spľasla úplne alebo nie. Jednoznačne možno povedať, že ceny akcií technologických firiem boli evidentne nadhodnotené. Nie je celkom jasné, či sa kríza končí. Zdá sa však a štatistiky z posledných sto rokov to potvrdzujú, že troj- či štvorročné krízy boli najdlhšie. A keďže súčasná kríza na kapitálových trhoch trvá približne toľko, možno očakávať jej koniec. Pritom odborníci, aspoň ich stredný prúd, predpokladajú, že výnosy na kapitálových trhoch budú ešte dlho nižšie, ako boli predtým, ak sa vôbec niekedy vrátia na pôvodnú úroveň. Očakáva sa pokles "storočných" šesťpercentných reálnych výnosov dlhodobo asi na polovicu. Napokon, aj v predchádzajúcich krízach trvalo niekedy aj celú generáciu, kým sa dôvera v akciové trhy obnovila. Je dosť pravdepodobné, že kríza sa blíži ku koncu, avšak nie je reálne očakávať prudký nárast cien.
Dá sa predvídať vývoj na euro-dolárovom trhu?
-- Vývoj na tomto trhu je veľmi ťažko predikovať, pretože nebude závisieť iba od ekonomických, ale aj politických rozhodnutí. Problémy sú na oboch stranách Atlantického oceánu. Navyše, problémy sú aj v rámci paktu stability, a to by mohlo viesť z iných než ekonomických dôvodov k oslabeniu eura.
Zmení sa postavenie Ruska na finančných trhoch v súvislosti s vojnou v Iraku?
-- Postavenie Ruska ako exportéra ropy bude ovplyvnené nárastom cien ropy alebo ich následným poklesom. Nepredpokladám výraznejšie komplikácie pri vstupe zahraničných investícií do Ruska, avšak vojnový konflikt ani tomuto fenoménu nepomôže. Isté nebezpečenstvo medzinárodnopolitických komplikácií je asi reálne, avšak verím, že nepríde k výraznejšiemu zhoršeniu vzťahov medzi najväčšími krajinami.
Významný rast ceny ropy v uplynulých mesiacoch bol zdôvodňovaný neistotou situácie okolo Iraku. Možno vylúčiť, že producenti ropy jej cenu umelo vytiahli, aby zvýšili svoje príjmy?
-- Je to možné. Konkurenčné trhy sa takto väčšinou nesprávajú. Avšak trh s ropou príliš konkurenčným nie je. Producentov ropy nie je veľa. A preto nemožno vylúčiť, že o cene ropy sa dohodnú priamo -- napokon, explicitne sa to deje v rámci organizácie OPEC, alebo príde k nejakej implicitnej "dohode", keď menší producenti nasledujú väčších.