Štokholm (TASR) Američania Roy J. Glauber z Harvard University, John L. Hall z University of Colorado a Nemec Theodor W. Hänsch z Ústavu Maxa Plancka pre kvantovú optiku v Garchingu dostali tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku za svoju tímovú prácu v oblasti optiky. V Štokholme to včera oznámila Švédska kráľovská akadémia.
Glauber (80) získal cenu za prínos ku kvantovomechanickej teórii optickej koherencie, Hall (71) a Hänsch (63) za príspevok k rozvoju precíznej laserovej spektroskopie, uviedol Nobelov výbor v zdôvodnení.
Vďaka prácam Halla a Hänscha možno merať frekvencie s presnosťou milióntiny miliardtiny hertza. Umožňuje to skonštruovať lasery s neobyčajne presnou vlnovou dĺžkou. Vďaka tzv. technike frekvenčného hrebeňa, ktorú vyvinuli obaja laureáti, sa dajú vyrobiť extrémne presné atómové hodiny alebo dosiahnuť zlepšenia Globálneho polohového systému.
Hänsch je považovaný za pioniera laserovej spektroskopie a jej aplikovania v modernej fyzike. Udelenie Nobelovej ceny tomuto vedcovi sa preto očakávalo už dlhší čas. Pomocou laserovej spektroskopie sa dá napríklad merať hladina škodlivín v ovzduší.
"Zatelefonovali mi do mojej mníchovskej kancelárie," povedal Hänsch. "Nenachádzal som slová a bol som veľmi šťastný." Hänsch vlastní firmu Menlo Systems, ktorá pôsobí na poli optickej spojovacej techniky.
Roy Glauber položil základy kvantovej optiky, keď ukázal, ako sa dá prepojiť kvantová teória s optikou. Vysvetlil zásadný rozdiel medzi tepelným zdrojom typu žiarovky, pri ktorom dochádza k prekrývaniu frekvencií a kmitov, a laserom, ktorý emituje len určitú frekvenciu a kmit.
V minulom roku sa tešili z prestížneho ocenenia Američania David J. Gross, David Politzer a Frank A. Wilczek. Akadémia ich vyznamenala za objasnenie vzájomného pôsobenia medzi najmenšími časticami hmoty -- kvarkami.
Nobelova cenu za fyziku je dotovaná sumou 1,1 milióna eur. Laureátom ju odovzdajú 10. decembra v Štokholme.
StoryEditor