World music už vo svojom názve prepája hudbu so svetom. Hudbu globálne šírenú médiami v opozícii osobitým prejavom vymedzeného regiónu. Len vzájomná infiltrácia dokáže zabrániť paškvilu a predstave world music ako jednoduchej koláže domácich folklórnych elementov a "univerzálnej" hudby. Preklenúť hranicu sa excelentne podarilo Zuzane Mojžišovej na jej aktuálnom rovnomennom albume.
S myšlienkou primiešavania cudzorodých prvkov k slovenskému folklóru sa Zuzana zahrávala od roku 1999. Predvojom zoskupenia Jej Družina bol netradične poňatý koncertný program SĽUK-u MY-len-I-um. Jeho autor -- etnológ a hráč na ľudové dychové nástroje Rasťo Andris bol v ranom štádiu kapely protipólom rockového basgitaristu Atilu Béreša. Názorové nezhody nad žánrovým smerovaním ich rozdelili na dve samostatné formácie: Zuzana Mojžišová a jej družina a Družina. Aktuálny album Zuzana Mojžišová (Vydavateľstvo Pyramída, 2004) je definitívnym rozchodom s priamočiarou rockovou zvukovosťou. Dôvodom je prítomnosť viacžánrových hudobníkov a producenta Oskara Rózsu. Ten poňal folklórne "cifrovanie" ľudových muzikantov ako improvizačné cítenie blízke džezmenom. Pre bubeníka Martina Valihoru je rytmus záležitosťou priestoru, ktorý dôsledne vykrýva farebnou zvukomaľbou. Nie nadarmo sekunduje japonskej klavírnej dive Hiromi alebo americkému gitarovému virtuózovi Ronovi Affifovi. Nezvyčajná "ursíniovská" striedmosť Andreja Šebana (vo veľmi dobrom zmysle slova) slúži celku a neustále dokresľuje atmosféru. Trebárs aj jemnými psychedelickými zvukmi. Husle Stana Palúcha a ľudové "fúkacie" nástroje Rasťa Andrisa sa v pocitových sólach a vyhrávkach dopĺňajú. Svojím koloritom bezpečne ukotvujú zvukovosť celej kapely vo folklórnej tradícii.
Rozmanitosť a bohatstvo slovenskej ľudovej piesne sú pre Zuzanu nevyčerpateľnou studnicou. Folklór však prezentuje jazykom súčasnej doby. Za pravdu tomuto jej tvrdeniu dáva rozmarné Piurko, naliehavá Mlynare i zvukovo pestrý Šuchon. Textovo lascívne Duchny pôsobivo prepájajú slovenskú a maďarskú svadobnú pieseň s tureckým motívom v sláčikoch. V Ulijane kontrastne pôsobia premeny akustických k decentne elektrickým polohám, napätie vytvára ľudová melodika. Do džezového priestoru vstupujú baladické Nebraňte a Vjej Vjetríčku. Lyrickosť záverečnej uspávanky Haji Beli so zvonivým cimbalom narúša experimentálny fujarový bonus. Ocenenie Akadémie populárnej hudby prinieslo albumu z pôvodných štyroch nominácií dvojicu Aurelov za najlepší producentský výkon a zvukový záznam. Podstatnejšie je však prelomenie bariéry folklorizmu a snaha o komunikáciu s domácim piesňovým repertoárom. Zuzana Mojžišová dokazuje, že ľudová pieseň má k nám dnes bližšie ako sa mnohí nazdávame.
StoryEditor