Bol slnečný deň 28. augusta 1988 a na americkej leteckej základni v jednom falckom mestečku bol deň otvorených dverí. Atrakciou pre 350-tisícový dav bola letecká prehliadka. Pri zložitom manévrovaní talianskej akrobatickej letky Trojfarebná šípka však došlo ku kolízii troch strojov a jeden z nich, pripomínajúc letiacu fakľu, sa zrútil na masu divákov. Riskantné divadlo si vyžiadalo sedemdesiat životov. Mestečko Rammstein sa stalo takto známym po celom svete.
Udalosť, ktorá dala názov nemeckému "postindustriálno-metalovému" zoskupeniu Rammstein, bola zaiste nielen tragédiou, ale aj inšpiračným žriedlom pre scénicko-divadelné aktivity tejto kapely. Koncerty vnímajú ako "vážne mienenú zábavu": z vizuálnej stránky excelentne načasovanú a dych vyrážajúcu šou plnú nápadov, predovšetkým ohňa a pyrotechnických efektov. K tomu všetkému do extrému vyhecovaný dav a skromná (až na "Díky Bratislava" prakticky nulová) komunikácia s publikom. Aj takto je možné priblížiť pondelkovú návštevu kontroverzných Nemcov v bratislavskej Inchebe. Skvelou voľbou bolo predstavenie fínskych violončelových rockerov Apocalyptica v úlohe predskokanov. Sedieť na svojich kráľovských kreslách však vydržali len počas noviniek z posledného eponymného albumu, potom vehementne dokazovali, že skákať počas hrania dokážu nielen gitaristi. Publikum rozpálila "metallicovská" Enter Sandman, silne emotívny náboj priniesla baladická Farewell. Tesne po deviatej hodine sa z mohutnej zvukovej aparatúry spustili temné industriálne zvuky, pódium zahalila hmla a šestica technikov prestrojených za členov kapely s baterkami preskúmavala publikum. Padnutím opony nastúpila démonická teatrálnosť stredovekej pevnosti, z brány ktorej sa za zvukov titulnej Reise, Reise sťaby Frankenstein vynáral spevák Till Lindemann. Mrazivosť atmosféry jednotlivých skladieb sa kapela pokúšala vizualizovať. Opustenosť bubeníka Christopha Schneidera, zotrvávajúceho celý večer na hradbách, kontrastovala so zvyškom kapely, ktorá na mechanických plošinách postupne schádzala do prízemia. Dokonale načasovaný mechanizmus scénických kreácií dokazoval, že Rammstein sa napriek zdanlivej stereotypnosti premieňa na invenčnú koncertnú zostavu. Letecký nálet pri Feuer Frei! evokovali ostré červené s bicími synchronizované svetlá. Scénickým vrcholom bolo varenie klávesáka Christiana Flake Lorenza v obrovskom kotle, pod ktorý líder preoblečený za mäsiara neustále pripaľoval plameňometom. Príznačne nazvaný šokujúci kúsok Mein Teil končil kanibalskou pódiovou naháňačkou. V rámci dvoch desiatok piesní došlo takmer na celý nový album, popevky Moskau, ale najmä Amerika v závere hlavného bloku spievala s kapelou celá preplnená hala. Počas celého večera Rammsteinovci ladne poskakovali medzi ohnivými jazykmi, detonáciami, mierili na seba plameňometmi, rukávy gitaristov Svena Richarda Kruspe-Bernsteina a Paula Landersova vystreľovali iskry. To všetko patrí k ich dokonale grandióznemu divadlu a prezrádza to aj názov koncertného DVD Lichtspielhaus. Pozoruhodné je, že "živí Rammsteini" sú fascinujúcim zážitkom aj pre človeka, ktorý nie je práve ich fanúšikom. A to sa dnes podarí málokomu.
StoryEditor