Keď politické okolnosti pred vyše tridsiatimi rokmi znemožnili prírodovedcovi Jaroslavovi Křížovi (1939) venovať sa na dlhých sedemnásť rokov vede, začal písať. Poviedky v češtine i angličtine uverejňoval pod pseudonymami v rozličných časopisoch a rozhlase. Jeho próza Late Spring bola v 80. rokoch v BBC vyhodnotená ako najlepšia poviedka zahraničného autora za päť rokov. Knižne vydal zbierku literárno-filozofických esejí Postavy a světy (2002) a novelu Doteky ve tmě (2004). Nedávno k nim pribudol román Kruhy na vodě z vydavateľstva Paseka.
"Toto je román o vode, o jej rôznych formách a prejavoch, predovšetkým však o ľuďoch, ktorí sa ňou rôznym spôsobom zaoberajú," hovorí autor v úvode. Voda ako vedecká otázka, ako tvorivá umelecká výzva, ako životná nevyhnutnosť i nespútaný živel je v knihe spojivom medzi všetkými ústrednými postavami. V centre deja stojí starnúci profesor Herbert, morálna i profesionálna osobnosť -- hoci s minulosťou donchuana. Už roky je však šťastne ženatý s oveľa mladšou maliarkou a sochárkou Evou. Herbert a jeho tím v Ústave molekulárnej fyziky skúmajú nadmolekulárnu štruktúru vody. Na večierku po obhajobe dizertácie svojho najambicióznejšieho žiaka Ondřeja spoznáva Herbert jeho manželku, lekárku Irenu. Zaujme ho a postupne sa do nej i zamiluje, i keď v Irene predovšetkým evokuje spomienky na nevyriešený vzťah s otcom. A potom je tu Jindřiška, Ondřejova kolegyňa, ktorá v románe predstavuje moment tajomstva, doktor Viktor, Evina dávno stratená prvá láska a mladík, ktorý amatérsky skúma tzv. únavu vody... Ich osudy sa prepletú na pracovnej i ľudskej rovine, dajú podnety na nové túžby, vášňe a rozhodnutia. Rozuzlenie všetkých zvratov nastáva vo chvíli, keď Prahu zaplaví storočná voda...
Základným atribútom tohto románu je "normálnosť" -- ale normálnosť v tom najpozitívnejšom význame. Autor neexperimentuje v žiadnej oblasti ani žánrovo, ani kompozične, ani štylisticky. Nevybral si nijakú módnu či postmodernú tému -- iba tú "obyčajnú" vodu. Rozpráva bežný príbeh, aké sa denne odohrávajú v rôznych kútoch sveta -- pracovné problémy, lásky, nevery, choroby a nedorozumenia. Kříž s citom spriada životné peripetie vynikajúco vykreslených postáv, ktoré bez ohľadu na generačné rozdiely pôsobia plasticky a presvedčivo. Elegantne žongluje s gradáciou v dialógoch a strieda dramatické situácie s nevtieravým humorom.
Jaroslav Kříž napísal knihu, v ktorej spojil všetko, čo má rád -- vedu, filozofiu, estetiku i umenie. Vznikol harmonický, precízne členený celok so širokým záberom bez hluchých miest, s pekne, i keď trošku predpovedateľne vypointovaným záverom. Kruhy na vodě sú veľmi príjemným a kultivovaným čítaním. Aj kvapka živej vody, teda literatúry, môže mať pozitívne účinky.
StoryEditor