Uvedeniu snímky Alexander Veľký do slovenských kín predchádzala masívna, neprehliadnuteľná reklamná kampaň, ktorej základným magnetom na pritiahnutie davu sa stali tváre Angeliny Jolie (predstaviteľka Olympias) a Colina Farrella (Alexander). Z plagátov bolo možné dedukovať informáciu, že ak film neponúkne nič iné, prinajmenšom na hlavné postavy sa bude dať pozerať. A tým, ktorí už mali s titulom tú česť, je jasné, že niektoré jeho pasáže stoja práve na tomto.
Režisér Oliver Stone sa tentoraz podujal na spracovanie veľkolepého historického námetu. Alexander Macedónsky je pre tvorcov všeobecne vďačnou postavou -- chlap, hrdina (a niekedy aj stroj) v jednom, opradený mýtmi a legendami, predsa v scenári zaručene zafunguje. Stonovi možno pripočítať k dobru, že sa zaoberá viac Alexandrovou osobnosťou než samotnými historickými udalosťami, no od filmára jeho kalibru predsa nik nečakal tuctové spracovanie námetu. Prekvapením by bol skôr opak. Snímka ponúka Alexandrov vývoj od detstva až po smrť. Najslávnejší obyvateľ Macedónie strávil svoje rané roky medzi dvoma mlynskými kameňmi -- milujúcou, no potomka psychicky vydierajúcou matkou Olympias a otcom (kráľom) Filipom, zhýralým vojakom. Obaja "vychovávajú" synáčika po svojom, no Olympias si ho predsa len pripúta silnejšie. (Vzájomné objatia "zostarnutej" Angeliny Jolie a Colina Farrella -- alias matky a syna -- síce pôsobia mierne komicky, no čo už, keď vzhľad predstaviteľky Lary Croft bol stvorený pre historické veľkofilmy). Alexander vynikal intelektom a zmyslom pre vojenskú taktiku hádam už od svojho počatia. Vďaka nezvyčajnému talentu získal takmer všetko, po čom túžil, dobyl väčšinu vtedy známeho sveta. Filmárskemu spracovaniu jeho najvýznamnejších bitiek nemožno nič vytknúť, len škoda, že práve vďaka nemu sa divácky vrchol snímky ocitol ešte v jej prvom polčase. Boj Grékov proti Peržanom pri Gaugaméle totiž vôbec nie je iba veľkou nezmyselnou melou, v ktorej rôzne telesné končatiny lietajú hlava -- nehlava, ale dôkladnou a pútavou analýzou vojenskej taktiky, pri ktorej divák stíha zachytávať nielen to, že niekoho zabili, ale aj to, v ktorom krídle sa dotyčný nachádzal. Po takomto plnohodnotnom vizuálnom zážitku už máločo z filmu strhne rovnakou silou. Divák v podstate spolu s Alexandrom stráca životnú energiu -- dodýcha zároveň s ním. Ak máme dôverovať Stonovmu podaniu -- ako to už u podobných velikánov býva -- Alexander Veľký sa nikdy úspechu nenasýtil. Celý život sa cítil sám. Jedinou skutočnou oporou mu bol mierne zženštilý priateľ Hefaistion (stvárnil ho nový talent Jared Leto), ktorý ho neprestal milovať ani po jeho nevysvetliteľnom sobáši s barbarkou Roxanou, a ktorého panovník napokon nasledoval do večných lovísk.
Alexander Veľký je v podstate (na základe použitia vhodných príkladov z histórie) dobre spracovanou verziou porekadla "po smiechu býva plač". Ale ak neprídete, o nič neprídete.
StoryEditor