- nemocenské dávky vzhľadom na našu mzdu sú veľmi nízke,
- častá chorobnosť môže rozkývať našu pozíciu v zamestnaní, keďže prvé dni nemocenských dávok hradí zamestnávateľ,
- ak ide o podnikateľa, jeho dlhodobejšia práceneschopnosť a z nej vyplývajúce prípadné neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne môže ovplyvniť výšku jeho budúceho dôchodku, respektíve výšku jeho osobného mzdového bodu, ktorý sa po novom stal rozhodujúcou veličinou pri výpočte budúceho dôchodku.
Predísť tomu môže podnikateľ - živnostník trebárs tak, že sa stane dobrovoľným platcom poistného do Sociálnej poisťovne - pokiaľ mu to, samozrejme, finančná situácia dovolí.
Takže, do akej miery naše péenky ovplyvňujú naše budúce dôchodky? Pre jednoznačnú odpoveď je dôležité, či sme "maródovali" v období pred rokom 2004 alebo po 31. decembri roku 2003.
Pred rokom 2004
Podľa vysvetlenia Sociálnej poisťovne - ak poistenec v niektorom roku rozhodujúceho obdobia (to znamená v čase, ktorý je rozhodujúci pre výpočet jeho budúceho dôchodku), pred 1. januárom 2004 získal za časť kalendárneho roka tzv. náhradnú dobu (za ktorú sa považuje napríklad aj doba poberania nemocenského), určí sa mu za toto obdobie časť osobného mzdového bodu podľa § 255 odsek 3 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu patriaceho za celý kalendárny rok takýchto dôb (ktorý má hodnotu 0,3) a počtu dní týchto dôb.
Pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 sa vypočíta ako podiel hodnoty 0,3 a počtu dní príslušného kalendárneho roka (0,3 : 365 = 0,00082, po zaokrúhlení 0,0009). Napríklad za 100 dní náhradnej lehoty mu bude patriť osobný mzdový bod v hodnote 0,09 (0,0009 x 100 = 0,09).
Táto hodnota sa potom pripočíta k osobnému mzdovému bodu určenému za daný kalendárny rok ako podiel osobného vymeriavacieho základu (tým je súčet vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie) a všeobecného vymeriavacieho základu (ktorým je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike za príslušný kalendárny rok).
Na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sa do obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období za uvedený kalendárny rok započíta obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré podnikateľ - živnostník zaplatil poistné na dôchodkové poistenie, ako aj obdobie, v ktorom pred 1. januárom 2004 poberal nemocenské.
Podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý platil do konca roka 2003, boli náhradné lehoty také, počas ktorých občan nevykonával žiadnu pracovnú činnosť. Tieto náhradné lehoty sa však na účely dôchodkového zabezpečenia započítavali ako lehoty zamestnania, a to za predpokladu, že tento občan bol zamestnaný aspoň jeden rok.
Ak by však náhradná lehota, a teda poberanie nemocenského v období pred rokom 2004, trvala po celý kalendárny rok, takýto kalendárny rok sa podľa Sociálnej poisťovne pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu nezohľadní a toto obdobie sa z rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu vylúči. Sociálna poisťovňa v takomto prípade pre výpočet dôchodku posunie rozhodujúce obdobie pred rok 1984 a tak, aby pre tento výpočet mala k dispozícii minimálne 22 rokov.
Po roku 2004
Nový zákon o sociálnom poistení platný od januára 2004 už inštitút náhradných lehôt neprevzal a stanovil celkom iný spôsob výpočtu dôchodkov.
Ak je poistenec uznaný za dočasne práceneschopného v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia, ale už v období po 31. decembri 2003, osobný mzdový bod za takýto kalendárny rok sa určí už len podľa § 62 nového zákona č. 461/2003 ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.
Hoci bude mať teda poistenec vymeriavací základ (a teda príjem) len v niekoľkých kalendárnych mesiacoch v danom kalendárnom roku, na výpočet osobného mzdového bodu sa ako všeobecný vymeriavací základ použije vždy 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.
Priemerný osobný mzdový bod sa určí tak, že súčet osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období sa vydelí obdobím dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, do ktorého sa započíta aj obdobie dôchodkového poistenia, v ktorom poistenec nemal žiadny vymeriavací základ z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.
Vplyv aj pred, ale najmä po
Hodnotu osobného mzdového bodu za kalendárne roky pred rokom 2004 ovplyvní teda aj počet dní náhradných lehôt v kalendárnom roku, ktoré sa podľa právneho stavu platného do konca roka 2003 pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku vylučovali a neovplyvňovali ho. Po novom sa totiž prihliada na alikvotnú časť osobného mzdového bodu z hodnoty 0,3. No a tá bude spravidla nižšia ako by bol osobný mzdový bod v období, v ktorom by poistenec nejaký vymeriavací základ mal.
Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003
§ 62
Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
§ 255
Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu
(3) Za náhradnú dobu a dobu štúdia, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3 len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
| Najnižšie percento PN vykazujú okresy: | |
| 1. Bratislava I | 0,947 |
| 2. Bratislava III | 1,02 |
| 3. Bratislava II | 1,308 |
| Najvyššie percento PN vykazujú okresy: | |
| 77. Medzilaborce | 5,805 |
| 78. Gelnica | 6,581 |
| 79. Stará Ľubovňa | 8,231 |
| PN – pracovná neschopnosť | |
| Zdroj: Sociálna poisťovňa | |
| Názov tabuľky: Pracovná neschopnosť v okresoch | |