Káva sa dnes pokladá za všeobecne zdravotne bezpečnú. Napriek tomu je veľa ľudí, ktorí citlivo reagujú na jej hlavnú stimulačnú zložku -- alkaloid kofeín. Spôsobuje im búšenie srdca, zvýšený krvný tlak a nespavosť. Bežná šálka obyčajnej alebo instantnej kávy obsahuje 65 -- 120 mg kofeínu, pri cappuccine, latté a moccachine je to 30 -- 50 mg. Varianty bežnej a instantnej kávy bez kofeínu oproti tomu iba 1 -- 4 mg. Preto stále stúpa dopyt po káve bez kofeínu. Má to však háčik. Káva sa priemyselne zbavuje kofeínu prácnymi a nákladnými procedúrami. Popri kofeíne zasahujú aj iné jej zložky. Tým sa výrazne zhoršuje chuť výsledného bezkofeínového produktu. Pre mnohých konzumentov to už potom vlastne ani nie je káva.
Cestu k riešeniu azda otvorili piati japonskí vedci z Nara Institute of Technology na čele so Šinžirom Ogitom. Ako oznámili v najnovšom čísle časopisu Nature, získali transgenický kávovník so zvlášť nízkym obsahom kofeínu. Špeciálnym typom kyseliny ribonukleovej (tzv. interferujúcej RNA, RNAi) v ňom potlačili aktivitu génu pre jeden z enzýmov, vďaka ktorým sa v kávovníkovej rastline utvára kofeín. Bez tohto enzýmu, CaMXMT1, v mladých listoch výslednej rastliny ubudlo kofeínu o 70 percent. Vedci experimentovali s divo rastúcim kávovníkom druhu Coffea canephora a ako nosný prostriedok génov využili upravené bunky baktérie Agrobacterium tumefaciens. Semenáčiky transgenického kávovníka vyzerajú takmer ako pôvodné rastliny. Gén enzýmu CaMXMT1 sa aktivuje v mladých listoch, pukoch a nedozretých plodoch. Transgenické rastliny bez tohto enzýmu by preto mali poskytnúť kávové bôby, ktoré budú po dozretí chuťovo normálne aj pri nízkom obsahu kofeínu. Japonský tím teraz skúša to isté s kávovníkom druhu Coffea arabica. Z jeho plodov sa vyrába vysokokvalitná komerčná káva Arabica, predstavujúca 70 percent svetového trhu. Očakáva sa nielen podstatné skrátenie času šľachtenia odrôd s výhodnými vlastnosťami (pri konvenčnom krížení trvá vyše štvrť storočia), ale možno aj vytvorenie celkom nových druhov kávovníka.
Káva, produkt dávnej domestikácie rastlín na etiópskych vysočinách, je základnou ľudskou požívatinou v mnohých oblastiach sveta. Pôsobí ako skvelé antidepresívum a zvyšuje výkonnosť -- zlepšením pamäti a dodávaním energie pre fyzické i duševné činnosti. Kvôli spomenutým účinkom kofeínu na citlivých ľudí však vznikli obavy zo škodlivosti jej pitia a návykovosti. V 70. a 80. rokoch sa káva dávala do súvislosti s chorobami srdca a ciev, tráviacej sústavy, so ženskými neduhmi, ba aj s rakovinou. No v 90. rokoch prestížne strediská lekárskej vedy, ako klinika Mayo či Škola verejného zdravia Harvardovej univerzity zhodnotili vyše 19 000 vedeckých štúdií a doplnili ich o nové výskumy s lepšími prístrojmi. Káva je podľa nich nielen bezpečná, ale aj zdravotne prospešná. Pitie 2 -- 4 šálok denne napríklad znižuje riziko výskytu rakoviny hrubého čreva o 25 percent, žlčových kameňov o 45 percent, cirhózy pečene o 80 percent, astmy o 25 percent a Parkinsonovej choroby o 50 -- 80 percent. Káva okrem toho obsahuje štyrikrát viac antioxidantov ako zelený čaj.
StoryEditor