Kamerou vybavený robot Pyramid Rover začal v noci na včera skúmať vnútro Cheopsovej pyramídy v egyptskej Gíze. Pohyb robota v hodnote 250 000 dolárov mohli v priamom prenose sledovať diváci v 142 krajinách sveta.
Príprava projektu Tajná komnata zabrala celý rok a okrem egyptského pamiatkového ústavu sa na ňom podieľala aj americká firma iRobot a vedci z redakcie National Geographic. Počas prvých dvoch hodín sa robot po prekonaní šachty s priemerom 20 x 20 cm prevŕtal cez prvú prekážku, ktorou boli vápencové dvere a podľa záberov vyslaných na povrch za nimi objavil malý uzavretý priestor hlboký 45 centimetrov a ďalšie dvere. Riaditeľ káhirského pamiatkového ústavu Záhí Hawás počas televízneho prenosu upozornil divákov, že na stenách šachty, ktorou robot prechádzal, boli po osvetlení jasne viditeľné priehlbiny -- zrejme odtlačky dlaní robotníkov podieľajúcich sa na výstavbe monumentu. Archeológovia sú však skeptickí a nečakajú od skúmania robotom nijaké zázraky. Egyptské pyramídy boli zväčša vykradnuté už v staroveku.
Hoci sa návšteva Cheopsovej pyramídy počas pobytu v Egypte považuje takmer za povinnosť, doteraz nie je vedcami úplne preskúmaná. Hawás sa domnieva, že skúmané šachty mali nejakú symbolickú rolu v náboženskej filozofii panovníka Chufeva, ktorý sa na rozdiel do svojich predchodcov už za života vyhlásil za Boha Slnka. Je možné, že svoje predstavy o svete dal faraón zakomponovať do plánov pyramíd. Tunely -- už vzhľadom na svoj priemer -- zjavne nie sú určené na používanie človekom. Prvý pokus o preskúmanie vnútra Cheopsovej pyramídy sa datuje do roku 1993, keď nemeckí archeológovia vypravili na misiu do útrob prístroj s videokamerou. Ten však prešiel len 60 centimetrov a potom sa zaryl do vápencových dverí.
Grécky historik Herodotos tvrdil, že Cheopsovu pyramídu budovalo 100 000 otrokov, súčasní archeológovia sú toho názoru, že jeden zo siedmich divov sveta budovalo 20 000 až 30 000 ľudí minimálne 20 rokov. Herodotos bol však na faraóna Cheopsa, známeho aj pod menom Chufu, zrejme nahnevaný. Vo svojich spisoch totiž tvrdí, že faraón nútil na prostitúciu vlastnú dcéru, aby mal peniaze na financovanie stavby svojho posmrtného príbytku. O honorári za hodinu, strávenú v objatí egyptskej princeznej, sa však nezachovali nijaké správy. Starogrécky historik taktiež napísal, že Cheopsa pochovali v päte pyramídy, v kamennej komore, ležiacej na ostrove obmývanom podzemnými vodami Nílu. Faraónovu posmrtnú komoru archeológovia objavili, Herodotova teória sa však nepotvrdila.
StoryEditor