Analyzovať život je jedným z hlavných poslaní umenia. Umeleckou činnosťou sa človek dokáže vyrovnávať so svetom a svojím vnútrom, zobrazovať nehmotné idey a reprodukovať nevysloviteľné. Tak to je aj v prípade dvoch odlišných umeleckých osobností -- Jaromíra Garguláka a Milana Vavra, ktorých diela aktuálne prezentuje výstava s názvom Analýza života v koncepcii Ľuboslava Mozu v prezidentskom paláci.
Nestáva sa často, aby sa tvorba rôznych umelcov stretla v takom harmonickom spojení. Navyše, ak ide o dve rôzne výtvarné médiá -- sochárstvo a maliarstvo. Jazyk umenia však je univerzálny a ak sa aj inak nesúrodé diela ocitnú v správnej konštelácii, môžu sa nielen vizuálne dopĺňať, ale aj vzájomne umocniť svoje výpovede.
Sochárstvo Jaromíra Garguláka (1958) je svojou výtvarnou kvalitou blízke kresliarskemu podaniu. Subtílne línie jeho diel vytvárajú dojem nehmotného sveta fantázie. Práca s poddajným materiálom vosku zvečnená odliatím do bronzu autorovi dáva možnosť osobitého sochárskeho výrazu. Okrem vizuálnej stránky sú jeho diela zaujímavé aj námetmi a ich podaním. Protagonistami autorovej obrazotvornosti sú figúry vtáčích ľudí, pôvabné postavy z iného sveta. Možno tak ako v tradičnej ikonografii, aj tu sú vtáky symbolom ľudskej duše. Akoby predstavovali nehmotný skelet človeka v ktorejkoľvek životnej úlohe -- či už vystupuje ako kráľ alebo klaun. Pôsobivou kapitolou v autorovej tvorbe sú postavy muzikantov, ktoré vyjadrujú vzťah k hudbe a možno aj k umeniu vo všeobecnosti. Umelec si intuitívne vyberá podstatu veci, javu či osobnosti, ktorú svojím dielom priamo pretlmočí divákovi. Azda aj preto sú Gargulákove sochy také bezprostredné a komunikatívne. Autor vyštudoval strojnícku fakultu -- odbor zlievarenskej technológie v Brne. Okrem sochárstva sa venuje kresbe, grafike a keramike. Umeniu odlievania sôch sa začal naplno venovať v osemdesiatych rokoch. Jeho diela sú s úspechmi prezentované na výstavách doma i v zahraničí.
Milan Vavro (1933) vo svojich obrazoch naplno rozvíja zmysel pre precíznu kresbu a živú farebnosť. Kombináciou kresby a maľby v nich dosahuje plný výraz farby aj línie. Atmosféra diel je jemná a tajomná. Maliar sa inšpiruje najmä vnútorným svetom, no aj krásou a drámami medziľudských vzťahov. Fantazijná zložka je pre jeho tvorbu nesmierne dôležitá. Často sa vo svojich obrazoch obracia k histórii, literárnym námetom, no miestami sú prvky v jeho dielach až nečakane súčasné. Milan Vavro výtvarné štúdiá absolvoval v roku 1954 na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Do povedomia verejnosti sa zapísal predovšetkým svojou dlhoročnou praxou ako karikaturista a animátor kreslených filmov. Voľnou maliarskou tvorbou sa aktívne zaoberá najmä v posledných dvoch desaťročiach.
Napriek tomu, že slovo analýza znamená rozklad, táto výstava je pravým opakom. Spája dvoch umelcov, dve výtvarné médiá, dva rôzne pohľady na život do jedného harmonického celku. Vo výstavnej sieni Sala Terrena prezidentského paláca potrvá do 24. októbra 2005.
StoryEditor