V rovnakom období, na prelome rokov, susedné metropoly lákajú priaznivcov výtvarného umenia na výstavy dvoch hviezd európskej secesie. V Bratislave možno vidieť slovanského ducha v dielach moravského rodáka Alfonsa Muchu (1860 -- 1939), v susednej Viedni bude až do 23. februára otvorená výstava krajiniek viedenského rodáka Gustava Klimta (1862 -- 1918). Rovesníci a takmer rodáci (Mucha sa narodil iba niekoľko desiatok kilometrov od Viedne, v Ivančiciach na južnej Morave), obaja predstavitelia toho istého umeleckého smeru, a predsa je tvorba každého z nich akoby z iného sveta. Rovnako ako aj organizácia výstavy ich diel je neporovnateľná, ako je neporovnateľná Viedeň s Bratislavou.
Ak ste mali silný zážitok z prehliadky Muchových diel v Bratislave, spôsob, akým je urobená výstava vo viedenskom Belvederi, posunie kritériá hodnotenia výstavy oveľa ďalej. Rakúska Galéria Belvedere pripravila jedinečnú výstavu, vo svete úplne prvú kompletnú výstavu prác Gustava Klimta venovaných maľbám krajiniek. Prehliadka jednej z častí Klimtovej tvorby je zorganizovaná ako čítanie jeho životopisu. Ukazuje najdôležitejšie obdobia jeho umenia, ale zároveň zasadzuje maľby krajiny medzi najdôležitejšie práce jeho celoživotného diela. Rakúski organizátori si dali záležať, aby mal návštevník čo najprimeranejší zážitok z Klimtovej farebnej optiky, cez ktorú sa možno dostať do umeleckého sveta úplnej harmónie. Neobmedzujú sa na strohé pomenovanie jednotlivých vystavených malieb a grafík, ale v každej miestnosti je prehľadný text umožňujúci záujemcovi pochopiť, za akých okolností a pod akými vplyvmi diela vznikali. Klimt hovorieval, že jeho osoba ako objekt maľby nie je zaujímavá a problémy mal aj s písaním. Preto po ňom nezostal žiaden, ani literárny, ani maliarsky autoportrét. Ako možno potom pochopiť jeho farebný svet? Sám odporúčal, aby tí, čo chcú vedieť, kým je a čo vlastne chce, pozorne študovali jeho obrazy. Dnes v dobe prebytku obrazov, ktoré nás permanentne zavaľujú, sa bez interpretačného kľúča k akejkoľvek tvorbe dostaneme len ťažko. Vo Viedni sú takýmto kľúčom k umelcovej duši a jeho tvorbe celá výstava, spolu s komentármi prítomnými v každej sále, fotografiami, korešpondenciou a pracovnými pomôckami. Vďaka výkladu môžeme spoznať históriu každého z vystavených diel aj bez toho, aby sme si kupovali kvalitný, ale vždy dosť drahý katalóg výstavy. Dobrá inšpirácia pre bratislavských galeristov.
Výstava je zorganizovaná veľmi didakticky, pričom je doplnená dielami aj iných predstaviteľov moderného umenia, ktorí Klimtov umelecký prejav nezanedbateľne ovplyvnili -- Eugene Delacroixe, Claude Monet, Egon Schiele, Antonín Slavíček alebo aj japonské kresby ukazujú, aký typ tvorivého paliva umelec mal. Bez toho, aby bolo treba cestovať do Francúzska, možno cez vystavené diela spoznať princípy impresionizmu, pointilizmu, maliarskych techník Van Gogha aj počiatočného kubizmu. Hoci je na výstave možné vidieť aj najznámejšie portréty a maľbu Bozk (1907/1908), práve na jeho krajinkách najvýraznejšie vystupuje do popredia jeho citlivé vnímanie farebnosti a vyváženosti jeho umeleckého prejavu. Príroda a otvorená krajina boli v jeho tvorbe mimoriadne dôležité predovšetkým v období hlbokej osobnej krízy na prelomí storočí, keď prežíval spory s inými viedenskými kolegami. Autoterapiou mu bolo umenie. To umenie, ktoré je podľa Klimta najdokonalejšou formou vnímania, ktoré prekonáva všetko utrpenie prostredníctvom jeho krásy.
StoryEditor