Nebyť zrúcanín hradu Dobrá Niva, znamenalo by cestovanie zo Zvolena do Krupiny iba jednoduchý presun dopravným prostriedkom. Cestu jednotvárnou, mierne zvlnenou krajinou ozvláštňujú hradné zvyšky na pravidelnom homoľovitom kopci tak prekvapujúco a nevšedne, že ich obraz prebúdza zvedavosť i túžbu neminúť starobylú pamiatku bez návštevy. K romantike hradnej panorámy prispieva súmerný prstenec stromov, ktorý v hornej časti vrchu obopína stredoveké ruiny a prepožičiava im tajomný kultový ráz.
Neprehliadnuteľný dobronivský hrad leží osem kilometrov južne od Zvolena nad obcou Podzámčok. Z autocesty Zvolen -- Krupina sa k nemu odbočuje pri zrušenej železničnej stanici Podzámčok. Ďalej vedie prístup hlavnou ulicou, ktorá v hornej časti obce pokračuje odbočkou popri starom cintoríne na parkovisko priamo pod hradom. Z neho stúpa pohodlný chodník lúkou až k reštaurovaným múrom dvojposchodového hradného paláca. Hrad postavili v 13. storočí na ochranu starej obchodnej cesty, slúžiacej na zásobovanie Uhorska poľskou soľou. Jeho obranný charakter znovu získal na význame v 16. a 17. storočí, keď hradná posádka pomáhala chrániť stredoslovenské banské mestá pred tureckými nájazdmi.
Vari najpozoruhodnejšiu časť v dejinách hradu predstavovalo obdobie, keď v 16. storočí patril právnikovi a politikovi Štefanovi Verbőczymu. Traduje sa, že v paláci dobronivského hradu napísal Verbőczy knihu zvykového uhorského feudálneho práva Opus tripartitum. Aj keď ju snem po predložení roku 1514 neschválil, nadobudla verejnú autoritu a ako teoretický základ právnej praxe platila až do roku 1853. Verbőczy v Tripartite priznával šľachte privilegované práva z titulu výsadnosti feudálnej triedy. Poddaný ľud charakterizoval ako bezprávny dav, pripútaný na večnosť k hrude. Upieral roľníkom akékoľvek právo na vlastníctvo pôdy, priznával ho výhradne zemepánom.
Obec Dobrá Niva, podľa ktorej hrad dostal meno, leží tri kilometre južnejšie. Pozoruhodná je pretrvávajúcimi detskými ľudovými hrami a folklórnymi tradíciami, napríklad rúcaním májov so spevom a tancom. Pôsobil tu cirkevný spisovateľ Ján Slávik, u ktorého trávieval prázdniny Martin Kukučín. Za návštevu stojí aj Babiná, vzdialená 16 kilometrov od Zvolena. Zaujímavý je najmä románsky kostol z 13. storočia. Tesne pred Krupinou odbočuje cesta do obce Žibritov. V jej chotári je skalný útvar Štangarígel, pozostávajúci z dvadsiatich pravidelných šesťbokých hranolov s priemerom jedného metra a výškou šesť metrov. Zo stredu obce vedie k nemu značkovaná trasa.