Prekonávanie dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy je spojené s riešením otázky zabezpečenia ekonomického rastu. Ekonomická teória a hospodársky vývoj vo viacerých štátoch dokumentujú pozitívny vplyv exportu. Je to aj prípad Slovenska, no v jeho vývoznej štruktúre sú viaceré rizikové faktory.
Štatistické údaje dokumentujú, že rast čistého exportu (rozdielu medzi celkovým vývozom a dovozom) vplýva od roku 2006 veľmi pozitívne na reálny ekonomický rast. Prispel k obnove ekonomiky Slovenska po recesii v roku 2009 a aj v roku 2012 bol u nás ekonomický rast dosiahnutý len čistým exportom.
Za prvých päť mesiacov v roku 2013 vzrástol celkový vývoz Slovenska o 4,2 percenta (v bežných cenách), pričom kumulované saldo zahraničného obchodu dosiahlo v tomto období 2,5 miliardy eur, čiže medziročne vzrástlo o miliardu. Je potešiteľné, že výrobcovia dokážu zvyšovať hodnotu exportu aj v čase ostrého konkurenčného boja v dôsledku stagnácie spotrebiteľského dopytu na zahraničných trhoch.
Diskusia o exporte ako faktore ekonomického rastu však nemôže byť len výpočtom údajov o raste či poklese. Je evidentné, že značný rast exportnej výkonnosti bol v uplynulej dekáde sprevádzaný radom pozitívnych synergických efektov. Medzi najvýznamnejšie patrí najmä tlak medzinárodného trhu na rast produktivity práce, prenos najnovších technológií a know-how, alebo čistý prílev kapitálu v dôsledku prebytku obchodnej bilancie.
Vzhľadom na existujúce výrobné kapacity a ich štruktúru by bolo ilúziou spoliehať sa na domáci trh a spotrebu ako významný faktor dynamiky ekonomického rastu. Ekonomika Slovenska je odkázaná na export rozhodujúcej časti priemyselnej produkcie. Je preto nevyhnutné zaoberať sa možnosťami udržania a rozvoja exportnej výkonnosti. Medzi dlhodobé štrukturálne problémy v tejto oblasti patrí teritoriálna a komoditná diverzifikácia zahraničného obchodu. Je zrejmé, že rozhodujúcu časť exportu tvorí vývoz úzkeho okruhu produktov (automobily a spotrebná elektronika) do niekoľkých krajín (v roku 2012 bol podiel exportu do krajín Európskej únie 84 percent a do krajín OECD až 87 z celkového vývozu).
V teoretickej rovine existujú dve možnosti rastu exportnej výkonnosti krajiny: účasť na raste importu obchodných partnerov pri nezmenenom trhovom podiele alebo expanzia prostredníctvom zvyšovania trhového podielu na existujúcich alebo nových trhoch. V tejto súvislosti podľa prognózy Medzinárodného menového fondu by mali najrýchlejší rast dovozu v najbližších piatich rokoch dosahovať rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny Ázie. Priemerné ročné tempo by sa malo pohybovať v rozsahu 8 až 9 percent, nadpriemerné hodnoty budú aj v prípade strednej a východnej Európy, Spoločenstva nezávislých štátov, Latinskej Ameriky a subsaharskej Afriky.
pohľadu Slovenska nie je priaznivou informáciou, že eurozóna, kam smeruje približne polovica slovenského vývozu, by mala byť v strednodobom horizonte regiónom s najslabšou dynamikou importu (priemerný ročný rast len o tri percentá). Dynamický rast slovenského exportu je preto možné v najbližších rokoch dosiahnuť vytlačením konkurencie na vyspelých trhoch, kam smeruje v väčšina nášho exportu a kde budú príležitosti stagnovať, resp. rásť podpriemerným tempom.
Ďalšou možnosťou je intenzívnejšia orientácia na rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny mimo EÚ, ktoré by mali v strednodobom horizonte dosahovať dvoj- až trojnásobné tempo rastu importu v porovnaní s vyspelými krajinami.
Dôležité je aj hľadisko komoditnej diverzifikácie. Približne polovicu celkového exportu produkujú podniky strojárskeho, elektrotechnického priemyslu a automobilky. Predovšetkým automobilový priemysel podlieha výrazným zmenám dopytu počas ekonomického cyklu. Aj preto je potrebné hľadať ďalšie cesty, ako znížiť závislosť exportu a celkovej ekonomickej aktivity od vývoja len niekoľkých priemyselných odvetví.
Rudolf Sivák
rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave a člen Rady vlády SR na podporu exportu a investícií