Nové pravidlá volebných kampaní mali byť hotové na jeseň, no znenazdania sa objavili v medzirezortnom pripomienkovom konaní už počas dovolenkovej sezóny. Bolo by upokojujúce veriť, že Roberta Kaliňáka strhol neovládnuteľný pracovný ošiaľ a neviedli ho žiadne nepekné postranné úmysly. Bola by to viera ako každá iná: Iracionálna, odporujúca empírii i logike.
Podstatou legislatívnej zmeny je zavedenie rovnostárskeho cenového stropu pre jednotlivé volebné kampane. V prezidentskej to bude pol milióna eur. Čo nie je málo peňazí, pokiaľ ich plánujete minúť iba na guláš. No keby ste chceli kandidovať ako doposiaľ neznámy občiansky kandidát, nestačilo by vám to ani na kreslo župana, nieto na Grasalkovičov palác.
Nech by už Smer nominoval do prezidentských volieb kohokoľvek, práve mu odstránil z cesty Andreja Kisku, ktorý musel pri plánovanej retroaktivite zákona prekročiť svoj rozpočet už teraz. No nejde len o Kisku. Opozície sa Fico nebojí, tá nemá čo ponúknuť ani pravicovému voličovi. No aj ďalší podnikatelia, ktorých dusí Ficova vláda a tlačí k múru jeho oligarchia, by mohli dostať nápad, že sami vstúpia do politiky a vyčistia ju zvnútra.
Zakázať im to Smer nemôže. Kto šliape po demokratických inštitútoch otvorene, ako Viktor Orbán v Maďarsku, tomu v rámci prevýchovy priškrtia kohútiky na bruselskom peňazovode. Ale do cenového stropu kampaní nám nikto kafrať nebude, hoci bude v praxi znamenať, že kto si roky nebuduje meno v niektorej z existujúcich strán, môže byť nanajvýš dedinským starostom.
Smer teda zásadným spôsobom upevní svoju moc. Fico si bárs aj môže kandidovať na prezidenta. Aj bez kampane. A korunný princ „Kali“ sa o ďalší krok priblížil k trónu.