Hoci Jánovi Slotovi, teoreticky, hrozí za jazdu v opitosti až rok basy, očakávať, že skončí za mrežami, by nebolo len naivné, ale aj nesprávne.
Áno, aj Al Capone nakoniec skončil vo väzení pre daňové úniky. Ťažko však uveriť, že to pozostalí ľudí, ktorých nechal zavraždiť, považovali za zadosťučinenie a naplnenie spravodlivosti. Väzenie ho napokon zničilo, no najslávnejšieho gangstra Ameriky nikdy nepotrestali za jeho najhoršie zločiny.
Slota je navyše, z hľadiska zákona, bezúhonný občan. Sadnúť za volant „pod vplyvom“ je síce hrubý prešľap, ale bežne zaň dávajú tak nanajvýš podmienečný trest. Pokiaľ sa dožadujeme, aby si s nami boli pred zákonom rovní aj politici a zbohatlíci, mali by sme ostať dôslední. Hoci so žalúdkom v krku a škrípajúcimi zubami, musíme sa toho dožadovať, aj keď je to v ich prospech.
A potom ju tu ešte otázka Slotovej viny, aspoň v právnom zmysle tohto pojmu. Bez ohľadu na to, že v tejto krajine sa nenájde veľa ľudí, ktorí by o nej pochybovali, a to nielen v tomto prípade.
Slota odmietol fúkať, takže sa naňho hľadí, ako keby bol v tom najťažšom stave opitosti. No iný zákon hovorí, že nikoho nemožno nútiť, aby usvedčoval seba samého. Zákon teda stavia opitého vodiča do situácie, keď sa sám usvedčí, bez ohľadu na to, či fúka, alebo nie. A to je odpornejšie, ako všetky Slotove chrapúnske excesy.
Nech to dopadne akokoľvek, podstatné je, že Slotu vôbec postavia pred súd. Štátna moc mu tým jasne dáva najavo, že kedysi bohatý a vplyvný Slota je dnes už len bohatý. To by ho mohlo presvedčiť, aby zľavil zo svojej lásky k vlasti a presunul sa niekam, kde mu nebude hroziť, že by ho jedného dňa predsa len mohli zavrieť a zahodiť kľúč. Za tie správne veci.