Slovenský spotrebiteľ je o niečo väčší optimista. Podľa prieskumu spotrebiteľskej dôvery v júli narástol optimizmus a index sa dokonca po dvanástich mesiacoch znova dostal nad svoj dlhodobý priemer. To samo osebe ešte nemusí nič znamenať, pretože aj minulý rok sme sa pozreli nad dlhodobý priemer zhruba na štyri mesiace, ale na trvalý prielom to nestačilo. Slováci sú však vo všeobecnosti väčší pesimisti, lebo kladné hodnoty mal index iba v roku 2007, keď sme dosahovali historicky najvyšší rast a tešili sa z rekordne nízkej miery nezamestnanosti.
V porovnaní so situáciou na konci predchádzajúceho roka sa výrazne zlepšilo hodnotenie budúcej ekonomickej situácie krajiny, ako aj finančnej situácie domácností. V júli sa očakávania síce tiež zlepšili, ale podiel respondentov očakávajúcich v najbližšom roku zhoršenie je stále dosť veľký (46 %). Lepšie je to však pri vyhliadkach finančnej situácie domácností, kde očakáva zhoršenie iba niečo viac ako štvrtina. Podľa 15 percent sa zlepší a podľa 54 ostane rovnaká. Rovnako sa zistilo, že takmer polovica domácností sporí, ale zároveň si myslí, že nie je veľmi vhodný čas na sporenie (až 66 percent). Tieto čísla korešpondujú s opätovným, aj keď miernym, rastom maloobchodu v druhom štvrťroku podporeného zlepšovaním reálnych miezd. Rovnako to podporuje teórie o pokračovaní rastu záujmu o úvery na bývanie či spotrebu.
Problémom však môže byť nezamestnanosť. Tá podľa jednej metodiky síce klesla na najnižšiu úroveň od novembra minulého roka, ale podľa ďalšej stále rastie a pracovných miest ubúda. Takmer dve pätiny domácností dokonca počítajú v nasledujúcich dvanástich mesiacoch s jej zvýšením. Situácia na trhu práce pritom môže byť kľúčová pre maloobchod a nemenej dôležitá pre úvery. Ak by preto prišlo v najbližších mesiacoch k trvalejšej stabilizácii pracovného trhu (nie iba podľa jednej metodiky), mohlo by to byť ďalšie dobré znamenie. Zatiaľ sa teda stále oplatí byť skôr opatrným optimistom.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB