Ak sa prešovskému inšpektorátu práce záhadne strácajú výsledky kontrol, pre firmy postihnuté kontrolou to zrejme nebude zvlášť bolestná strata. Čo by za to napokon niektorí dali, keby štát strácal záznamy a dôkazy o ich hriechoch...
Bolo by však nepatričné podozrievať Dušana Mošona, riaditeľa inšpektorátu, že práve on vie, čo by za to naozaj dali, a to na cent presne. Platí prezumpcia neviny. Politicky nominovaný direktor bude najskôr iba trochu neschopný.
Problémom, a nielen v tomto prípade, je skôr inkompetencia politických nominantov, ako ich prípadná korupcia. Niežeby jedno vylučovalo druhé, no kým odstraňovanie korupcie je vojna, ktorá sa nedá vyhrať, len tvrdohlavo bojovať, eliminácia neschopných nominantov je otázkou jediného politického rozhodnutia, ktoré by, mimochodom, trochu zmiernilo aj korupciu. Stačí rozhodnúť, že nikto okrem ministra nebude dosadený politicky. V každom rezorte.
Kariérni úradníci vám nemusia byť sympatickí. Sú nudní, skostnatení a nepružní. Takí aj majú byť. Predvídateľní a chorobne fixovaní na svoje zákony a predpisy. Keby riadili úrady práve takíto profesionálni byrokrati, svätokrádež, akou je strata úradného papiera, by sa nikdy stať nemohla. Profesionálny úradník má totiž istoty a strach, že by o ne mohol prísť. Chce odísť na slušný dôchodok po ďalších dvoch dekádach, zo svojho riaditeľského miesta. Podobný škandál by nikdy neriskoval.
Politický nominant vie, že ostane na svojom mieste len do najbližšej výmeny vládnej garnitúry. Výmena pôjde od štátneho tajomníka až po vedúceho oddelenia v Čiernej nad Tisou. Strana mu dala úrad, ktorý ho nezaujíma a nič o ňom nevie, ale bol voľný. Ako dočasné léno. Čo z neho dokáže vyťažiť, je jeho problém.