K zlým číslam o nezamestnanosti mali členovia strany a vlády dlho iba jedno vysvetlenie: zlá situácia v eurozóne. Nedávno nás premiér Fico občerstvil tvrdením, že keby sme nemali toľko dlhodobo nezamestnaných, väčšinou Rómov, mali by sme mieru nezamestnanosti osem – deväť percent, a nie 14. A teraz sa hovorí o potláčaní práce načierno.
Podľa štátneho tajomníka Ondruša si u nás takýmto spôsobom privyrába až 60-tisíc ľudí. Profesionáli z oblasti medziľudských zdrojov majú svoj odhad o 40-tisíc nižší. V každom prípade ide o tipy, ku ktorým sa každý dostal po svojom. V európskych rebríčkoch pritom patríme k tým poctivejším štátom.
Nech je odhad taký či onaký, nevyzerá to tak, že zvýšená pozornosť ministerstva práce čiernej práci prinesie ovocie v podobne lepšej miery zamestnanosti alebo vyšších príjmov rozpočtu. V tomto smere zlyhal aj útok proti dohodárom. Rezort stavil na represiu, nie na systematické zmeny v podobe odbremenenia nákladov na nízku mzdu. Chystá sa viac inšpektorov a zvýšenie pokút.
Odhaliť prácu načierno je ťažké. Ide o nepísanú dohodu medzi objednávateľom a vykonávateľom. Obaja vedia, že diskrétnosť a vzájomné výhody sú ich spojencom proti štátu. Ak firma čierneho pracovníka použije, nie je to vo veľkom ani frekvencia nie je častá. Na vyplácanie sú nutné čierne fondy, čo je ďalšia komplikácia, keď je potrebné hľadať niekoho na zaobstaranie hotovosti. Ani na strane štátu nemusí byť všetko o. k. Aj inšpektori sú len ľudia. Nedávno sme zverejnili podozrenia zo zahladenia čiernej práce v Prešove.
Tak, ako zavedenie či zrušenie trestu smrti nemá vplyv na hrdelné zločiny, tak ani znásobenie pokút a inšpektorov nebude mať vplyv na nezamestnanosť. Na to môžeme dať krk.
StoryEditor