Podľa informácií z I. otorinolaryngologickej kliniky Fakultnej nemocnice Lekárskej fakulty Univerzity Komenského na Zochovej ulici v Bratislave sa v SR až 50 novorodencov ročne rodí so závažnou poruchou sluchu, až hluchotou. Ak sa však poškodenie ich sluchu zachytí bezprostredne po narodení, dá sa im zabezpečiť normálny mentálny vývoj, ktorý je nemysliteľný bez zvládnutia reči. A pretože hluché dieťa sa nemôže naučiť rozprávať, je včasné vyšetrenie sluchu prvou podmienkou, aby sa týmto deťom dalo pomôcť. U pokojného dieťaťa trvá vyšetrenie niekoľko minút, a ak sa ukáže porucha sluchu, dopĺňa sa ďalším, ktoré určí stupeň a typ sluchovej poruchy. Ideálne by bolo vyšetrovať všetkých novorodencov na 5. až 7. deň po narodení, v prípade poruchy stanoviť do 3. mesiaca presnú diagnózu a najneskôr do pol roka dať dieťaťu načúvací aparát. Keby ani ten nepomohol, možno neskôr takémuto dieťaťu voperovať kochleárny implantát. Ten mu umožní počuť, a relatívne bez problémov sa naučiť rozprávať, teda nezaostať vo vývoji a zaradiť sa do normálneho života. Týchto 50 novorodencov s poškodeným sluchom či celkom hluchých, však treba najskôr objaviť. Ak do pol roka dostanú načúvací prístroj, možno do jedného roka zistiť, či sa rozvíjajú alebo či im treba voperovať kochleárny implantát, ktorého prostredníctvom budú počuť. Žiaľ, zatiaľ sa takýto skríning sluchu novorodencov špeciálnymi vyšetrovacími metódami robí len v Bratislave. Žiadalo by sa však, aby sa našli financie na vybavenie aspoň 30 pracovísk v SR vyšetrovacími prístrojmi, ktoré poruchy sluchu novorodencov môžu zachytiť. A ako uviedla prednostka otorinolaryngologickej kliniky z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave doc. MUDr. Jana Jakubíková, veľa by mohli urobiť aj neštátni otorinolaryngológovia v regiónoch. S DFNsP napríklad veľmi dobre spolupracuje MUDr. Valéria Kožárová z Prešova. Novorodeneckému skríningu sluchu by však mohli pomôcť predovšetkým lekári -- neonatológovia. A veľmi veľa môžu v tomto zmysle urobiť najmä rodičia. Podľa profesora Profanta sa totiž až 90 % hluchých detí totiž narodí počujúcim rodičom a 95 % nepočujúcich detí má aspoň jedného počujúceho rodiča. Preto by najmä rodičia, ale aj starí rodičia či príbuzní novorodenca mali vedieť, že treba sledovať, či sa dieťatko obzerá za zvukmi, či jeho prípadná apatia neznamená, že nepočuje. Hodiny matky s dieťaťom môžu v tomto zmysle podľa otorinolaryngológov odhaliť na dieťati oveľa viac ako pediater, ktorý je síce odborne vzdelaný, no nemôže sledovať dieťa celé dni a hodiny. Ak sa teda rodičia nechcú dočkať nemilého prekvapenia, keď už je už prípadná chyba sluchu korigovateľná ťažšie, mali by sa hneď po narodení svojho dieťatka dožadovať, aby mu odborníci vyšetrili sluch.