Vo štvrtok 25. marca sa vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave budú môcť fanúšikovia slovenského filmu poslednýkrát rozlúčiť s významným slovenským filmovým a televíznym režisérom a scenáristom Martinom Hollým. Hollý zomrel minulý štvrtok vo veku nedožitých 73 rokov.
Syn herca a režiséra Martina Hollého staršieho začal študovať filmovú réžiu na FAMU v Prahe (1951 -- 1953). Štúdium však nedokončil a v rokoch 1953 -- 1957 pôsobil ako režisér Štúdia krátkych filmov v Bratislave. Neskôr pracoval v Dokumentárnom filme v Bratislave, vo Filmovom štúdiu Barrandov v Prahe a ako režisér v bratislavskej Slovenskej filmovej tvorbe (1962 -- 1991). V roku 1991 sa stal samostatným umelcom.
Režisérova tvorba sa vyznačuje vysokou režijnou profesionalitou, pútavým spôsobom rozprávania a obrazovou invenciou. Ocenenia v zahraničí si získali už jeho prvé dokumentárne diela v druhej polovici päťdesiatych rokov. V hranom filme Hollý debutoval v roku 1962 snímkou Havrania cesta. Film, ktorý zachytáva život a prácu partie montérov, aj napriek svojej tematike akoby predznamenal odklon o socialistického realizmu. Motivácia jednotlivých postáv už nevyplýva zo snahy splniť plán, ale aj z celkom prirodzeného ľudského sebectva.
O žánrovej pestrosti Hollého tvorby svedčí, že dokázal nakrútiť psychologicky ladené príbehy ako Prípad pre obhajcu či Mŕtvi učia živých, ale tiež divácky atraktívne romantické filmy z tatranského prostredia Medená veža a Orlie pierko. K vrcholom Hollého diela však skôr patrí dramatický príbeh z posledných dní prvej svetovej vojny, nakrútený podľa scenára Vladimíra Kalinu a Jiřího Křižana, Signum Laudis -- obžaloba krutosti a nezmyselnosti vojny, zobrazená na tragickom príbehu fanatického kaprála Hoferika v podaní Vladimíra Müllera.
Pozoruhodným dielom je aj televízny film Balada o siedmich obesených, natočený podľa prózy Leonida Andrejeva. Príbeh, v ktorom je päť revolucionárov zatknutých za prípravu atentátu na predstaviteľa cárskej moci a vo väzení čakajú na popravu spolu s dvoma ďalšími zločincami, vystihuje bezútešnosť a bezbrannosť ľudského života. V novom pripravovanom slovenskom filme O dve slabiky pozadu si pod vedením debutujúcej režisérky a scenáristky Kataríny Šulajovej Hollý dokonca zahral -- ako inak -- režiséra.
Hollý bol držiteľom viacerých zahraničných ocenení, získal Veľkú cenu na medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle, Striebornú sirénu na prehliadke českých a slovenských filmov v Sorente, Veľkú zvláštnu cenu poroty na 22. medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Prezident Rudolf Schuster udelil Hollému štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Filmy režiséra Martina Hollého
1962 Havrania cesta
1964 Prípad pre obhajcu
1966 Jeden deň pre starú paniu
1969 Balada o siedmich obesených
1970 Medená veža
1971 Orlie pierko
1973 Hriech Kataríny Padychovej
1974 Kto odchádza v daždi...
1975 Horúčka
1977 Súkromná vojna
1979 Smrť šitá na mieru
1980 Signum laudis
1981 Noční jazdci
1982 Soľ nad zlato
1983 Mŕtvi učia živých
1987 Zúrivý reportér
1988 Lovec senzácií
1989 Právo na minulosť
1990 Tichá bolesť
1995 Cesta peklom