Večerníček -- ale ešte nie v takej podobe, ako ho poznáme dnes -- sa objavil po prvýkrát na prvom programe Československej televízie 2. januára 1965 a prvou odvysielanou rozprávkou bol Chlapec a kométa. Bez zaujímavosti nie je fakt, že duchovným otcom Večerníčka a jedným z jeho prvých dramaturgov, bol český surrealistický výtvarník a básnik Milan Nápravník. Ako autor sa nevyhýbal ani próze, v ktorej sa prikláňal k automatizovanému písaniu, a hoci v roku 1968 emigroval, jeho dielo v Československej televízii zotrvalo i naďalej. Český večerníček dodnes otvára chlapec na jednokolesovom bicykli s nezabudnuteľnou vetou: "Dobrý večer," a ostal najstaršou českou televíznou znelkou. Ako prázdninovú brigádu ju nahovoril vtedy päťročný Michal Citavý, z ktorého je dnes podnikateľ s medzinárodnými aktivitami. Spočiatku sa vysielal len v nedeľu, potom trikrát do týždňa, a každodenná periodicita sa ustálila v roku 1973. Jediným jeho hraným seriálom sú Krkonošské pohádky, ktoré uvádza ČT1 práve teraz v rámci výročia, a najdlhším sú s päťdesiatdvadielni aj u nás známi Bob a Bobek na cestách.
Zanedbaný mladší brat
Štyridsiatemu výročiu Večerníčka venovala Česká televízia pozornosť už takmer celý rok. Po tematických výstavách a rôznych detských programoch bol vyvrcholením slávnostný galavečer s tvorcami seriálov. "Večerníček sa nikdy do ničoho nenamočil," povedal na oslave komik Petr Nárožný. "Večerníček je jediné, čo tu po nás ostane. Ak sa večerníčky prestanú robiť, televízia už nebude viac televíziou," dodal. U nás sa k nemu Slovenská televízia správa skôr macošsky, okrem toho, že sa presunul z obvyklej Jednotky na druhý program, roky sa už vysielajú najmä reprízy, prípadne nové zahraničné seriály. Aktuálne výročie prešlo bez povšimnutia, a ako jedna z mála zareagovala Slovenská pošta, ktorá ešte v máji minulého roku vydala známku Deduško z Večerníčka.
Zaujímavý starý pán
Pôvodná znelka našej verzie večerníčka je dielom dramaturgičky Anny Minichovej a výtvarníka Ladislava Čapeka z roku 1977, a na obrazovkách sa udržala dodnes, minulý rok STV dokonca investovala do jej digitalizovanej podoby a obnovy zvučky. Jej výraznejšou modifikáciou je naďalej len prostredie, v ktorom sa odohráva -- mení sa totiž podľa ročného obdobia. Ešte do roku 1966 začínal detský večerný program rozsvecovaním hviezd, no bez deduška. Po jeho objavení zaujal skoro rovnako, ako seriály, ktoré uvádzal, preto sa na žiadosť množstva detí, ktoré chceli vedieť, čo robí, keď práve nerozsvecuje hviezdy, vytvoril seriál V chalúpke a za chalúpkou. Dnes má deduško dokonca samostatnú knižku.
Od Kubala po Maťka a Kubka
Počas normalizácie sa v 70. rokoch v Československej televízii vytvorili dve štúdiá, v Prahe a Bratislave, ktoré začali vytvárať samostatné večerníčky. Prvý slovenský vznikol podľa textu Jaroslavy Blažkovej s názvom Ako si mačky kúpili televízor. Neskôr sa do výroby večerníčkov zapojil aj jeden z najvýznamnejších domácich tvorcov, autor prvého slovenského celovečerného kresleného filmu Zbojník Jurko (1976), Viktor Kubal. Z jeho tvorivej dielne vyšli aj seriály Puf a Muf alebo Janko Hraško. Medzi najpopulárnejšie slovenské seriály patria najmä A je to! o dvoch nešikovných domácich majstroch, ktorých, naopak, veľmi šikovné bývalé vedenie Slovenskej televízie predalo aj s autorskými právami, potom Slimák Maťo a škriatok Klinček, Jurošík a najmä Maťko a Kubko. Posledný spomínaný patrí do pomyselného zlatého fondu aj vďaka skvelému výkonu rozprávača Jozefa Kronera. Práve tento seriál pod názvom Pásli ovce valasi je jedným z posledných prírastkov cyklu večerníčkov Vráťme deťom rozprávku, ktorý vydáva na DVD nosičoch Slovenská televízia.
Hľadá sa nová Čepčeková
Dnes sa domáce večerníčky dostávajú k divákom aspoň sprostredkovane, keď si už na televíznych obrazovkách nenašli svoje miesto. STV údajne uvažuje o obnovení tradície výroby slovenských kreslených seriálov, a tak sa možno pod vplyvom predajov nosičov rozhýbe, aby aj ďalšie generácie mali možnosť vyrastať na pôvodných domácich večerníčkoch. Nebolo by to na škodu, veď práve pri nich dochádza k prvému kontaktu s domácou literárnou či výtvarnou kultúrou a rastu takých mien ako kedysi Mária Ďuríčková, Ľudmila Podjavorinská, Elena Čepčeková či ilustrátorov ako Miroslav Cipár, Ondrej Zimka, Tomáš Čepek, Martin Slivka či Ondrej Slivka.