Po kultovom trileri Šiesty zmysel (1999) bol každý film režiséra M. Night Shyamalana očakávaný s napätím. Jeho intenzita však postupne klesá, čím väčšmi autor opúšťa žánrovú štruktúru trileru zakotvenú v realite, a do filmového rozprávania vnáša prvky aj motivácie z iného sveta (komiksový hrdina vo filme Vyvolený, mimozemšťania v Znameniach, zaniknutý svet Osady). Hlavnou postavou jeho najnovšieho filmu Dáma vo vode je Príbeh -- vodná nymfa menom Story a prelínajú sa v ňom hneď tri svety. Prvý je Modrý svet z rozprávky, ktorú Shyamalan asi často počúval aj rozprával na dobrú noc. Žijú v ňom vodné víly narfy, zlí trávnatí vlci scrunti a trojjediný všemocný Tarturic, z ktorého sa napokon vykľujú tri chlpaté opice. A ešte Veľký Eatlon -- bájny orol, ktorý definitívne zachráni nymfu a s ňou aj večné Posolstvo dobra. Druhým, modelovým svetom je nájomný apartmánový dom (samozrejme, s bazénom) kdesi vo Filadelfii, izolovaný od okolia (ďalšia variácia Osady či rodinnej farmy so znameniami) a preplnený čudnými postavičkami -- nositeľmi rozličných ľudských úchyliek, problémov i osudov. Najbližšie realite je svet tretí, zobrazený len ako nevyhnutná obrazovo-zvuková kulisa. Je ním televízne spravodajstvo z vojny v Iraku a Shyamalan ho používa ako ilustráciu mýlnej cesty lídrov celého ľudstva. A hoci sa mokrá Story so svojimi pomocníkmi neúnavne usilujú zjednotiť všetky tri svety do uceleného filmového príbehu, ten napokon zostáva postavený na vode. Výsledkom je miestami síce sugestívne, ale v princípe vysychajúce spojenie Pána prsteňov s Hitchcockom v CNN. Pokope ho okrem moralizujúcej tézy, určenej pre nejedno zvlhnuté oko, drží najmä obrazová i hudobná štylizácia a presné dávky situačného napätia. No v žiadnom z tých troch svetov radšej netreba hľadať žánrovú stopu, ani sa pýtať na motivácie konania postáv či logiku príbehu. Jedinou obeťou žravého vlka sa totiž stane vrcholne nesympatická a pre Príbeh nepodstatná postava vopred odsúdená na zánik -- filmový kritik.
Autor je filmový kritik.
StoryEditor