Ako v Spielbergovom čiernobielom filme Schindlerov zoznam kráča po čiernobielej ulici počas vyvražďovania Židov dievčatko v nápadne červených šatách, rovnako kontrastuje v prostredí slovenského podsvetia budúca novicka Mária. V ostatnom románe slovenského prozaika Antona Baláža Nežná volavka (Slovenský spisovateľ, 2004) sa z nášho hlavného mesta stáva nebezpečný newyorský Bronx hemžiaci sa kakaovými prostitútkami, albánskymi dílermi drog a kupliarkami na taliansky spôsob. Autor známeho románu Tábor padlých žien tentoraz osudy svojich hrdinov posúva do tvrdej reality súčasného postkomunistického sveta mastných langošov, plastových pohárov a taxikárov okrádajúcich vidiečanov.
Bernadeta patrila k tzv. vyzlečeným mníškam. Režim im zrušil kláštory, zahnal ich do väzení a všetkým novickám násilne vyzliekol rehoľné rúcho. A aby boli úplne neškodné -- keďže aj pri dojení kráv tu bolo reálne nebezpečenstvo agitácie -- na prst im navlečú snubné prstene. Tak sa narodila Máriina mama. Vnučka Mária potom len uskutočňuje nenaplnený sen starej mamy a pripravuje sa na sobáš s Ježišom Kristom. Na ceste do kláštora však v Bratislave spoznáva narkomana a skrachovaného hudobníka Spidiho alias Brnkáča i ďalších obyvateľov staničnej spodiny (stretneme sa tu dokonca s reálnou postavou bratislavskej žobráčky známou svojím uši i srdce trhajúcim pracovným pokrikom: "Na jedlooo, na jedlooo...). A, samozrejme, stáva sa súčasťou takmer filmovo akčného príbehu.
Hoci spojenie nespojiteľného pôsobí trochu umelo (na jednej strane sveta heroínu, dierkovaných pančúch a živočíšnych potrieb a na druhej ružencov, rehoľného rúcha a duchovných meditácií) a figúrky z podsvetia používajú priveľmi podobný slovník, otváraním vážnych spoločenských tém Baláž bezpochyby zapĺňa biele miesta slovenskej literatúry.
StoryEditor