Povery či povesti sa dlhé stáročia šíria v rámci spoločenstiev. S príchodom internetu sme sa však akoby všetci stali súčasťou veľkej komunity, ktorej príslušníci, akokoľvek na pohľad odlišní, majú mnoho spoločného. "Medzi súčasnými a starými povesťami existuje viacero paralel. Venujú sa podobným témam, vyjadrujú spoločensky šírené hodnoty aj obavy. V konečnom dôsledku teda posilňujú skupinovú solidaritu. Mnohé moderné povesti sú len upravenými verziami starých," hovorí pre HN profesor sociológie na Barryho univerzite v USA Gary Grizzle. Kontext súčasných legiend je však moderný. Odrážajú javy ako rasizmus, sexizmus, nedôveru v rôzne inštitúcie a podobne.
Mnohé z historiek, ktoré sa k nám dostanú sú však len číre nezmysly. Ako je možné, že napriek tomu veríme? "Nepočul som o žiadnom prieskume, ktorý by skúmal, či ľudia skutočne moderným poverám veria. Momentálne sa zaoberám troma konkrétnymi povesťami. Kým 77 percent respondentov verilo povesti o otrávenom halloweenskom cukríku, povesti o internetovom prenasledovateľovi verilo len 11 percent a povesti o striekačkách s vírusom aids v kine verilo 38 percent respondentov," upozorňuje Grizzle. Nemožno teda paušálne vyhlásiť, že ľudia moderným poverám veria či neveria. Pri každej povesti aj poslucháčovi je to zrejme iné. Vďaka ich všeobecnej zrozumiteľnosti sa však dnes neobmedzujú len na Európu či Severnú Ameriku, ale kolujú aj po krajinách Latinskej Ameriky a aj v iných častiach sveta. Kým niektoré povery vyjadrujú strach, beznádej či rozčarovanie, iné majú za cieľ najmä pobaviť. "Dôvod, prečo sú moderné povesti považované za príznak pesimizmu, tkvie pravdepodobne v tom, že najviac pozornosti získajú tie najohavnejšie," vysvetľuje Gary Grizzle.
StoryEditor