Obavy a neistota, ale aj predstierané obavy, či dokonca zámerné vyvolanie krízy a následne ponúknutie riešení -- to sú fenomény, ktoré v poslednom období hýbu politicko-ekonomickými udalosťami vo svete, ale aj na Slovensku. Sila médií je kľúčová, stokrát zopakovaný názor sa stane postupne pravdou. Strata dôvery stojí aj za pádom dolára z pozície bezpečnej meny. Navyše, obavy z ďalšieho vývoja či pretrvávajúca neistota nedovoľujú, aby portfólioví investori opäť obrátili svoj záujem na dolárové aktíva.
Oslabovanie dolára oproti euru je jedným z faktorov, ktorý napomáha aj centrálnym bankám stredoeurópskych krajín udržať kurz svojich mien oproti euru na úrovniach, ktoré zodpovedajú ich predstavám o primeranom kurze. Slovenská koruna, tak ako aj česká, zostávajú relatívne stabilné bez tlakov na výraznejšie posilnenie. Hoci v prípade kurzov mien nie je podobnosť náhodná, objavujú sa oblasti, kde ekonomický vývoj začína byť úplne odlišný. A pritom je to len 10 rokov, čo idú obidve krajiny vlastnou cestou.
V Čechách deflácia, u nás rekordný rast
V Českej republike inflácia na medziročnej báze skĺzla v januári do deflácie, teda poklesu cenovej hladiny. Keďže ide skôr o defláciu technickú s krátkou trvanlivosťou, ekonomické dôsledky by nemali byť dramatické.
Slovensko, naopak, za január 2003 zaznamenalo silný medzimesačný nárast tempa rastu cenovej hladiny (tretí najvyšší od vzniku Slovenska po januári 1993 a júli 1999), ktorý posunul medziročnú dynamiku až na hodnotu 7,3 % z decembrových 3,4 %. Hoci začiatok roka býva zvyčajne charakteristický preceňovaním výrobkov a teda vyšším rastom cien, ak sa k tomu pridá ešte vplyv administratívnych rozhodnutí, hodnoty blížiace sa rekordom sú na svete. V súlade s očakávaním predovšetkým nákladové faktory v podobe zvýšenia regulovaných cien a zmien nepriamych daní boli hlavnou hybnou silou nárastu, zatiaľ čo dopytové tlaky sú stále nevýrazné. Je preto prirodzené, že práve odbor bývanie a energia dosiahol najvyšší nárast (14,4 %), vytvárajúci viac ako polovicu vykázaného celkového medzimesačného nárastu. Pod vplyvom zvýšených nákladov a zmien daňových sadzieb zaznamenali vysoký rast aj ceny potravín (4 %), hoci ich medziročný rast je len mierny (2,2 %).
Na druhej strane protiinflačne pôsobili sezónne výpredaje odevov a obuvi, ako aj pokles cien v odbore pošty a telekomunikácie pod vplyvom zníženia hornej sadby DPH. Hoci Slovensko čaká v nadchádzajúcich mesiacoch ďalšie zvýšenie medziročnej dynamiky rastu cenovej hladiny (predpokladáme dva vrcholy v polovici a ku koncu roka), nemala by jej hodnota presiahnuť hranicu 10 %. Samozrejme, vojna v Iraku a následné zvýšenie cien ropy by zamiešalo kartami. Jadrová inflácia, ktorá je očistená o administratívne vplyvy, vykázala len mierny medzimesačný rast o 0,9 % a na medziročnej báze o 1,9 %, rovnako ako v decembri. Hoci sa inflácia bude v nadchádzajúcich mesiacoch zvyšovať, existuje priestor na pokles kľúčovej úrokovej sadzby NBS, pokiaľ centrálna banka chce znížiť atraktívnosť korunových aktív pre zahraničných investorov. NBS si však zrejme počká, ako sa vyvinú sekundárne dosahy cenových deregulácií na cenovú hladinu, hoci obnovenie silných tlakov na posilnenie koruny oproti euru by takéto rozhodnutie mohlo výrazne urýchliť.
Nezamestnanosť klesá, aj keď je stále vysoká
V Českej republike sa miera nezamestnanosti za január prehupla cez psychologickú hranicu 10 %, čo predstavovalo nový smutný rekord. Dvanásťmesačný kĺzavý priemer sa už od novembra 2001 pomaly, ale vytrvalo zvyšuje.
Na Slovensku, naopak, dvanásťmesačný kĺzavý priemer od januára 2002 pomaly klesá, hoci samotná miera nezamestnanosti na január (18,2 %) je výrazne vyššia ako v Česku. Jednako sa situácia na trhu práce u nás zlepšuje za pomoci nových pracovných miest vytváraných súkromným sektorom. Účinok má aj novela zákona o zamestnanosti, ktorá pomáha čiastočne obmedziť zneužívanie systému, napriek určitým technickým problémom. Novela konečne previedla do praxe definíciu, že byť nezamestnaným neznamená len nemať prácu a poberať príslušné dávky, ale predovšetkým si aktívne prácu hľadať.
Potrebné kroky slovenskej vlády
Česká republika chce zachovať sociálny štandard obyvateľov, hoci je neprimeraný súčasnej úrovni ekonomiky. Chce ísť cestou ďalšieho zadlžovania krajiny, riskujúc, že hodnota vládneho dlhu prekročí koncom desaťročia Maastrichtské dlhové kritérium. Hoci sa pripravujú čiastočné fiškálne reformy, veľký priestor dostávajú odbory, ktoré si zo "žitia na úkor budúcich generácií" nikdy nerobili veľkú hlavu a navyše žiadajú zvyšovať dane a odvody. Na Slovensku máme v tejto chvíli väčší vládny dlh ako v ČR, a možno práve preto sa vláda odhodlala na nepopulárne, ale potrebné reformné kroky. Ich realizácia by sa mala spustiť od januára 2004 zahrňujúc okrem iného dôchodkovú reformu, reformu daňového systému či reformu sociálneho systému, ktorá by mala priniesť pokles daňového a odvodového zaťaženia občanov a firiem. Je preto len logické, že predovšetkým Konfederácia odborových zväzov netlieska slovenskej vláde. Naopak, odborári využili dočasne zhoršené životné podmienky obyvateľstva, ako aj schopnosť demagógie a sú najhlasnejším odporcom reforiem.
Deficit obchodu bude nižší
Česká republika zaznamenáva, až na niekoľko výnimiek, medziročný pokles exportu a importu, hoci samotný deficit zahraničného obchodu nie je vysoký. Slovensko, naopak, vykazovalo predovšetkým v druhom polroku vysoký medziročný rast vývozu a dovozu, avšak deficit je u nás oveľa vážnejším problémom. Potvrdením tohto vývoja boli aj decembrové čísla. December možno zvyčajne označiť za netypický mesiac v priebehu roka, keďže dochádza pre niekoľkodňové sviatky k ochabnutiu ekonomickej aktivity, čo vedie k poklesu exportu a následne aj investičného dovozu.
Spotrebný dovoz, naopak, rastie. A tak aj tentoraz export za december v porovnaní s novembrom nominálne poklesol o vyše 11 % a import o 5 %. Deficit dosiahol 13,5 mld. Sk, čo bolo najvyššie záporné saldo v priebehu celého roka 2002. Pri medziročnom porovnaní je však uvedený sezónny faktor eliminovaný, a práve medziročný vývoj si zaslúži väčšiu pozornosť. Mohutnému medziročnému nárastu exportu (20,3 %) ako aj importu (10,8 %) dominuje komoditná skupina vozidlá a dopravné zariadenia, ktoré samotné medziročne vzrástli o vyše 70 % v prípade vývozu a o vyše 15 % v prípade dovozu. Táto komoditná trieda zlepšila celkové decembrové saldo o 6 mld. Sk, zatiaľ čo v decembri 2001 ho zlepšila len o vyše 1 mld. Sk. Toto je jasný príklad toho, aká malá je slovenská ekonomika, keď nábeh výroby nového vozidla vo Volkswagene dokázal tak zamávať celkovými číslami. Vysoký rast vývozu je odrazom vysokého rastu priemyselnej produkcie dosahovanej od júla 2002. Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov tlačili na zvýšenie nominálneho objemu importu nerastné výrobky a výrobky chemického priemyslu, a to pod vplyvom vysokej ceny ropy. Zatiaľ čo v decembri 2002 sa priemerná cena koša vybraných druhov ropy pohybovala okolo 29 USD za barel, pred rokom to bolo len 18 USD. Ani takmer 15-percentné medziročné zhodnotenie koruny oproti doláru nemohlo tento vplyv vymazať. Decembrové saldo doplnilo obrázok za celý rok 2002, keď celkové saldo dosiahlo mierne nominálne zlepšenie na úroveň 96,6 mld. Sk oproti 102,7 mld. Sk v roku 2001. Avšak vďaka rastúcej ekonomike je relatívne zlepšenie výraznejšie, dosahujúc podľa našich odhadov 9 % HDP oproti 10,4 % HDP v roku 2001. Pre rok 2003 očakávame ďalšie zlepšenie deficitu na hodnotu 7,3 % HDP, a to aj vďaka obmedzeniu spotrebného dovozu pod tlakom nutných korekčných opatrení. Rizikom však zostáva vývoj cien ropy a intenzita ekonomického oživenia predovšetkým v Európe.
Ekonomická úroveň Čechov je vyššia ako Slovákov
Ale aby Slovensku nestúpla sláva do hlavy. V Českej republike je ekonomická úroveň (meraná pomerom HDP na obyvateľa vyjadreným v parite kúpnej sily) stále vyššia ako ekonomická úroveň Slovenska. Veď naša krajina dosahovala za rok 2001 len 47 % priemeru ekonomickej úrovne Európskej únie, zatiaľ čo náš západný sused až 59 %. Napokon už v bývalom spoločnom štáte bola ekonomika na západ od rieky Moravy vyspelejšia. Svoje urobil aj tamojší mohutný prílev zahraničných investícií v priebehu 90. rokov. Slovensko vtedy preferovalo domáci podnikateľský stav, čo tiež zanechalo stopy, ale negatívne. Budúcnosť však, aj zásluhou reforiem, môže vyzerať inak.