Kto podáva daňové priznanie

Daňový systém prešiel v zdaňovacom období roka 2004 mnohými zmenami. Situácia je o to komplikovanejšia, že v priebehu roka došlo k ďalším novelám zákona o dani z príjmov, ktoré v procesných veciach ovplyvňujú spôsob podávania daňového priznania za minulý rok aj napriek tomu, že začali platiť až od 1. januára 2005. Na druhej strane však nový systém výrazne zredukoval počet tlačív daňových priznaní k dani z príjmov, čo celú administratívu zjednodušilo. Dôležité je vedieť, že aj za rok 2004 musí daňovník do 31. marca daňové priznanie nielen podať, ale vypočítanú daňovú povinnosť aj zaplatiť.
Daňové priznanie fyzických osôb za rok 2004 podáva daňovník, ktorý v spomínanom zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce polovicu sumy 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru 2004 (za minulý rok ide o sumu 40 416 korún). Výnimku tvoria podnikatelia, ktorí musia podávať daňové priznanie aj v prípade, že za minulý rok vykázali daňovú stratu. Do sumy 40 416 korún sa pritom nezapočítavajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak odvedením tejto dane je daňová povinnosť podľa zákona o dani z príjmov splnená. Rovnako sa do spomínanej sumy nezarátavajú ani príjmy, z ktorých sa daň síce vyberá zrážkou, ale daňovník neuplatní možnosť podania daňového priznania aj z týchto príjmov, teda sám sa rozhoduje o tom, či daň vyberaná zrážkou bude považovaná za vyrovnanú alebo nie. Tento spôsob je výhodnejší v prípadoch, keď vyjde v daňovom priznaní z takýchto príjmov preplatok na dani.
Daňové priznanie za rok 2004 nemusí podávať zamestnanec, ktorý pracoval iba u jedného zamestnávateľa a mal iba príjmy zo závislej činnosti. Musí však požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti do 15. februára 2005. Novinkou je, že daňové priznanie nemusí podávať ani daňovník, ktorý v priebehu roka 2004 menil zamestnanie alebo pracoval pre viacerých zamestnávateľov súčasne. Stačí, ak rovnako do 15. februára 2005, požiada posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, o ročné zúčtovanie z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Pritom však musí zamestnávateľovi do rovnakého termínu predložiť všetky doklady od ostatných zamestnávateľov potrebné na vypracovanie zúčtovania, inak bude musieť podať daňové priznanie sám. Opäť však nesmie mať žiadne ďalšie príjmy, ktoré nie sú od dane z príjmov oslobodené, alebo z ktorých sa daň nevyberá zrážkou.
Daňové priznanie zároveň nemusí podávať ani daňovník, ktorý poberá príjmy od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenska, ak je daňovníkom, ktorý nemá v SR trvalý pobyt alebo jeho príjmy zo závislej činnosti ako pracovníka Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie.
Na druhej strane, daňové priznanie podáva sám za seba daňovník, ktorý síce dosiahol príjmy iba zo závislej činnosti vo výške presahujúcej 50 percent sumy 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (40 416 korún), ale jeho príjmy plynú od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej republike prevádzkareň, prípadne z nich nemožno zraziť preddavok na daň, teda zdaniteľná mzda je celá alebo vo väčšej časti v nepeňažnej forme.
Daňové priznanie fyzických osôb sa podáva na dvoch tlačivách. Ak daňovník priznáva iba príjmy zo závislej činnosti, vyplňuje daňové priznanie typu A. V prípade, že mal aj ďalšie zdaniteľné príjmy, podáva daňové priznanie typu B. Tlačivo B 2, ktoré využívali podnikatelia s nárokom na uplatnenie zníženia dane z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti už neexistuje. Zrušený bol aj typ B 3, určený pre zdaňovanie poľnohospodárov. Podobne ako typ C, využívaný pri zdaňovaní paušálnou daňou.