Najnovšia snímka kultového režiséra Terryho Gilliama Kliatba bratov Grimmovcov sa k nám dostáva sedem rokov po jeho predchádzajúcom filme Strach a hnus v Las Vegas. Niežeby režisér počas tohto obdobia zaháľal, len mu stroskotalo -- ako už je pre neho príznačné -- zopár filmových projektov. Dokument o nakrúcaní jedného z nich sa objavil na jar aj v našich kinách pod názvom Stratený v La Mancha.
Veľké peniaze, veľké problémy
Aj pri bratoch Grimmovcoch, na ktorých dostal najvyšší rozpočet svojej kariéry (80 miliónov dolárov), sme na uvedenie do kín čakali dva roky, krátko po začatí filmovania totiž skrachovala produkčná spoločnosť. Potom si Gilliam vďaka nezhodám s novým štúdiom vzal polročnú prestávku a nakrútil komorný filmík Tideland, ktorý sa do distribúcie dostane na budúci rok.
Otázkou zostáva, či sa na Gilliamovu novinku vôbec oplatilo čakať. Zo zámoria ju predchádzali zväčša negatívne recenzie a vlažný ohlas divákov. Kto očakáva nejakú bláznivú, čiernohumornú jazdu, bude sklamaný. Gilliam začínal s fenomenálnou skupinou komikov Monty Python, no už od ich rozchodu sa snaží vymaniť z tejto škatuľky. Vo filme síce nájdeme prejavy antipatie k Francúzom -- rovnako ako v jeho celovečernej prvotine Monty Python a Svätý grál -- no tým sa akákoľvek podobnosť končí. Humor dnes dávkuje režisér skôr striedmo. Pre slovenského diváka sú však podstatné dve veci: spleť motívov a herci.
Zázraky pre dospelých
Hoci je scenárista Ehren Kruger, autor oboch častí americkej verzie hororu Kruh, Američan, téma filmu zaváňa Európou. Príbeh sa totiž vzdialene inšpiroval skutočne jestvujúcimi zberateľmi ľudových rozprávok -- súrodencami Grimmovcami. Mnohé z ich textov si našli cestu aj do filmu. Popri odhaľovaní jednotlivých rozprávkových predlôh nájde divák množstvo českých hercov, ktorí si v snímke zahrali malé, ale výrazné úlohy (Miroslav Táborský alebo Tomáš Hanák).
Hoci by sa navonok mohlo zdať, že rozprávkový nádych predurčuje Kliatbu bratov Grimmovcov detskému publiku, opak je pravdou. Skôr oslovuje deti v nás, dospelých. Scény s posadnutým koňom alebo so živým lesom síce pôsobia svojím spôsobom hravo, ale tiež drsne, presne v duchu pôvodných rozprávok. Obyčajný plnoletý divák dostáva číru zábavu, ktorá sa na nič nehrá. Gilliamovi fanúšikovia si opäť napravia chuť po dlhoročnom pôste...