Atentát definujeme ako vraždu významnej osobnosti, obvykle z politických dôvodov. Z hľadiska etymológie tento výraz pochádza z latinského slova attentum, čo znamenalo útok. V porovnaní s tým však anglické slovo assassin -- úkladný vrah -- má pôvod v názve šiitskej moslimskej sekty, s predstaviteľmi ktorej sa križiacki bojovníci stretli vo Svätej zemi v 11. a 12 storočí.
Atentáty -- chlieb každodenný
Dejiny ľudstva sú bohaté na atentáty. Kedysi tieto činy neoddeliteľne patrili ku koloritu života na kniežacích, kráľovských či cisárskych dvoroch v Európe. Politické spory sa tu často riešili násilným odstránením vládcu alebo jeho súpera, pričom obeť a vrah sa obyčajne dobre poznali. V "temnom" stredoveku takto panovník dával oslepiť alebo vyklieštiť (vykastrovať) príbuzného -- potenciálneho politického rivala. Toto poznáme aj z našich dejín.
V novodobej histórii sa atentáty neuveriteľne rozšírili. Zväčša sú ideologicky motivované, inšpirované vášnivou náboženskou nenávisťou, nacionalizmom, revolučnými kvasmi rôznych politických smerov a skupín atď. Musíme však brať do úvahy aj tú skupinu atentátnikov, ktorí chceli na seba len upútať pozornosť. V tomto prípade sa dá hovoriť iba o obyčajnej vražde (napr. vražda Johna Lennona). Tak či onak, obeťami sú často ľudia, s ktorými sa atentátnici nikdy priamo nestretli, nepoznali ich osobne.
Streľba namiesto požehnania
Samostatnou kapitolou zostávajú atentáty na pápežov. Obeťou takéhoto činu sa krátko pred svojimi 61. narodeninami stal aj pápež Ján Pavol II. Udialo sa tak 13. mája 1981 na vatikánskom Námestí svätého Petra v Ríme. Pápež v tento deň udeľoval svoje požehnanie, stál v otvorenom papamobile a počas pomalej jazdy si podával ruky s veriacimi.
V dave v blízkosti auta sa vtedy nachádzal aj dvadsaťtriročný Turek Mehmet Ali Agca. Bol to vrah, ktorý krátko predtým utiekol z tureckého väzenia. Keď mal pápeža v dostatočnej blízkosti pred sebou, zdvihol pištoľ kalibru deväť milimetrov a štyrikrát vypálil. Pápež spadol, bielu sutanu mu sfarbila krv. Agca ho zasiahol do podbrušia. Dav atentátnika onedlho chytil a odovzdal polícii. Rýchlym lekárskym zákrokom sa podarilo život Svätého Otca zachrániť.
Sivý vlk cerí zuby
Pokus o atentát vzišiel z islamského extrémizmu. Agca bol predtým členom pravicovej teroristickej organizácie Siví vlci a v roku 1979 ho zatkli za vraždu istanbulského vydavateľa ľavicových novín. Doživotný trest si odpykával len mesiac, keď preoblečený do vojenskej uniformy z väzenia ušiel. V liste, ktorý zanechal v cele, sa vyhrážal, že zabije pápeža. Podľa Agcu to bol údajný "veliteľ krížovej výpravy" proti islamu a reprezentant západného imperializmu. Tento list nepriamo poukazuje na hlboké rozpory medzi západným svetom a islamom, ktoré sa začali už krížovými výpravami.
Komunisti a odpustenie
Ešte v roku 1981 Agcu usvedčili a opäť odsúdili na doživotie. V roku 1982 oznámil, že ho najala bulharská tajná služba. Bulharskí agenti mu údajne zaobstarali pištoľ a priviezli ho k Námestiu svätého Petra. Na základe týchto údajov boli o tri roky neskôr obvinení traja Bulhari a štyria Turci. Agcove výpovede počas procesu v roku 1985 však boli natoľko bizarné a protirečivé, že proces prerušili pre nedostatok dôkazov.
Je pravdou, že komunistické tajné služby sa usilovali o diskreditáciu pápeža. Komunistickú moc dráždila napríklad návšteva pápeža v rodnom Poľsku, ktorá mala obrovský ohlas. Či však skutočne mala niektorá tajná služba záujem o odstránenie pápeža, je stále predmetom bádania.
Pápež Ján Pavol II. atentátnikovi odpustil a 13. mája 2000 navštívil kaplnku Panny Márie vo Fatime v Portugalsku. Guľku, ktorá ho zranila, dal zataviť od sochy Panny Márie.