Keď sa navyše niet s kým porozprávať, rozobrať svoje pocity, posťažovať si, duša začína vážne chorľavieť. K depresii je už len krok. O tom, ako sa jej vyhnúť, ako ju liečiť, a najmä ako jej nepodľahnúť, sme sa zhovárali s psychiatričkou MUDr. Evou Janíkovou z psychiatrickej ambulancie na Mýtnej ulici v Bratislave:
Mnohí sú presvedčení, že depresiám najviac praje zimné obdobie. Znamená to azda, že s príchodom jari sa naše duševné zdravie zlepšuje? Alebo tak, ako sa prejavuje jarná únava a celková vyčerpanosť organizmu, môže na nás doľahnúť aj depresia? Dá sa vôbec povedať, že niektoré ročné obdobie je pre depresie horšie, iné lepšie?
- Depresie môžu vznikať v ktoromkoľvek ročnom období, ale psychický stav ľudí, ktorí majú k depresii predpoklad, najviac kolíše na jar a na jeseň. Podľa štatistík sa v týchto ročných obdobiach vyskytuje evidentne viac depresií, a potvrdzuje to i množstvo samovrážd zaznamenaných v jarných a jesenných mesiacoch.
Niektorí ľudia hovoria o depresii aj vtedy, keď majú len zlú náladu, sú unavení, smutní, nič ich nebaví. ,,Mám depku," je v súčasnosti moderné slovné spojenie. Ako sa však takáto ,,depka" odlišuje od skutočnej depresie?
- Myslím, že niet človeka, ktorý by nepoznal pocit smútku, skleslosti, rozladenosti, clivoty, splínu, zármutku - to je časť nášho prirodzeného spektra citového prežívania. Reagujeme tak, ak sa nám niečo nevydarí, sklameme sa, nesplnia sa naše očakávania... Také pocity nám spôsobia bežné životné udalosti, momentálne zážitky alebo niekedy môžu byť len rozpoložením mysle, ktoré je o chvíľu už nahradené niečím, čo je pre nás práve dôležité a prinesie nám i zmenu nálady. Tieto situačné stavy, keď nemáme do ničoho chuť a najradšej by sme mali od všetkých ľudí pokoj, občas nazývame spomínanou "depkou". Skutočná depresia je však podľa vyjadrenia ľudí, ktorí sa z nej liečili "ako chobotnica, ktorá ťa opantá", "oveľa horšia ako telesná bolesť". Je to stav, ktorý sa rozvinie a neodchádza. Stav, keď smutná alebo mrzutá nálada poznačí celé prežívanie človeka. Odrazu má pocit, že sa mu nič nedarí, prestávajú ho baviť veci, ktoré mal veľmi rád, všetko sa mu zdá beznádejné, nezmyselné, zlyháva vôľa ku každodenným povinnostiam. Prestáva byť dôležitá starostlivosť o zovňajšok, zhoršuje sa chuť do jedla, spánok a v skoré ráno nastupujú neodbytné nepríjemné myšlienky. Časté je napätie, nervozita, úzkosť a obavy z budúcnosti alebo ľahostajnosť, únava, vyčerpanosť.
Kedy by mal človek postihnutý depresiou rozhodne vyhľadať lekára?
- Ak zažíva už spomínané pocity. Okamžite by však mal zájsť k lekárovi vtedy, ak začína pochybovať o zmysle svojej ďalšej existencie a napadne mu, že východiskom z trápenia by mohol byť dobrovoľný odchod zo sveta. Depresia je veľmi nepríjemná porucha, ale dnes ju vieme rýchlo a dobre liečiť.
Väčšina z nás sa však návšteve lekára vyhýba. Je človek schopný zvládnuť depresiu aj sám bez jeho pomoci?
- Ľahšie depresie, ktoré vznikajú na podklade nejakého negatívneho zážitku ako je napríklad rozchod s partnerom, problémy v práci či konfliktové situácie, možno zvládnuť i bez pomoci lekára, najmä ak nie sme osamotení so svojimi pocitmi. Pomôže nám, ak sa môžeme zveriť niekomu, komu dôverujeme a u koho nájdeme pochopenie - dobrému priateľovi či rodičom. Ak takého blízkeho človeka nemáme, je dobré sa obrátiť na psychológa, ktorý nám pomôže problémom porozumieť a hľadať z nich cestu von.
Pri liečbe depresie pomáhajú aj lieky, tzv. antidepresíva. Dajú sa kúpiť aj voľne v lekárni? Prípadne môžu nám istú prvú pomoc poskytnúť upokojujúce lieky na bylinkovej báze, resp. homeopatiká?
- V lekárni možno kúpiť upokojujúce čaje a rastlinné extrakty, ktoré by mohli pomôcť pri ľahkých reaktívnych depresiách a poruchách spánku. Homeopatiká zvyčajne nemajú pri psychických poruchách nijaký účinok.
Mnohí z nás ešte stále majú obavy z psychiatrov. Keď už si nevedia sami rady, radšej navštívia psychológa. Môže však psychológ pomôcť pacientovi s depresiou? Môže napríklad predpísať antidepresíva?
- Návšteva psychológa je správne rozhodnutie. Ak ide o depresiu ako reakciu na nejaký problém, ktorý sa v našom živote vyskytol a je nad naše sily ho riešiť, dobrý psychológ nám pomôže porozumieť mu, nájsť príčiny a súvislosti s depresívnym prežívaním i hľadať východisko. Dokáže rozpoznať, kedy už na zvládnutie depresívnej poruchy nestačia iba psychoterapeutické prostriedky, ale je potrebná i medikamentózna liečba, ktorú však môže predpísať len psychiater. Psychológ je totiž absolventom filozofickej fakulty, a teda nemôže predpisovať lieky, kým psychiater je lekár, absolvent medicínskeho smeru.
Je pravda, že z psychiatra má ešte mnoho ľudí obavy. Je to spôsobené tradičným strachom zo spoločenského hendikepu, ale i podávaním skresleného, niekedy až komického obrazu lekára tejto špecializácie v médiách. Dnes však máme kvalitných psychiatrov, ktorí majú navyše psychoterapeutické vzdelanie, takže môžu s pacientom pracovať podľa jeho potrieb.
Čo v prípade, ak postihnutý aj napriek prepuknutiu depresie nevyhľadá odbornú pomoc? Môže navonok fungovať úplne normálne, takže jeho okolie si nič nevšimne?
- Veľa ľudí, ktorí trpia depresiami, sa snaží navonok neprejavovať svoje ťažkosti a niekedy s vypätím všetkých síl zvládať svoje každodenné povinnosti. Veď mnohí majú zodpovedné pozície a nepatria medzi tzv. slabých jedincov. Darí sa im to však len do istého okamihu, keď ich premôže smútok a únava alebo nezvládnutý pocit napätia a následného konfliktu, a ich "suverenitu" zradí afekt a slzy. V tom okamihu i dosiaľ hluché a slepé okolie zistí, že sa niečo deje...
Ako môže depresia zmeniť človeka? Môže mať za následok rozpadnuté manželstvá, zničenú kariéru a vzťahy s ľuďmi?
- Občas sa to stáva, zväčša je však príčinou niečo, čo bolo prítomné omnoho skôr ako depresia vznikla, a to sú dlhodobejšie problémy vo vzťahoch. Je prirodzené, že kým je človek v depresii, nie je dobrým spoločenským partnerom, lebo má depresívny pohľad na život a je orientovaný na svoje úzkosti a obavy. Pokiaľ je spolužitie medzi partnermi dobré a obaja sú ochotní spolupracovať s lekárom pri riešení psychickej poruchy, je predpoklad, že pacient, ktorý má podporu zo strany najbližších, sa zbaví ťažkostí rýchlejšie. Podobne je to i na pracovisku, aj keď dnes sa, vzhľadom na krutosť doby, objaví často i negatívny dosah poruchy a diskriminačné postoje vedenia - zamestnávateľ často zneužíva zdravotné problémy ako výberové kritérium na redukciu pracovníkov bez toho, aby posudzoval situáciu z dlhodobého hľadiska kvalít pracovníka.
Je všeobecne známe, že depresia sa veľmi často končí samovraždou. Ako môžu blízki ľudia rozpoznať, že sa pacient na niečo také chystá?
- Štatistiky WHO uvádzajú, že vo svete zomrie ročne samovraždou viac ako 800 000 ľudí, približne toľko, ako v rovnakom čase pri autonehodách! Samovražda je vyústením zúfalých hodnotení a postojov človeka v depresii. Obyčajne jej však predchádzajú myšlienky na smrť ako východisko z utrpenia, s ktorými sa ľudia v depresii prevažne niekomu zveria. Spoločenská izolácia a niekoľko prebdených nocí je tiež varovným signálom. Je to memento, kedy môžu blízki pomôcť.
Môžu sa pocity spôsobené depresiou obrátiť aj voči ostatným ľuďom, takže postihnutý nespácha samovraždu, ale zaútočí na svoje okolie - partnera či deti?
- Máte zrejme na mysli rozšírenú samovraždu pri najťažšej forme depresie, tzv. depresii s psychotickými príznakmi, keď má chorý ťažkú poruchu úsudku a kritickosti vplyvom depresívnych bludných obsahov v myslení. To je zriedkavý prípad, keď sa môže sa stať, že v dobrom úmysle chce "uchrániť" deti alebo partnera pred domnelým očakávaným zlom alebo nebezpečenstvom, a preto si premyslí spôsob ako odísť zo sveta spolu s nimi.
O depresii sa teraz veľa hovorí, človek má pocit, ako by jej bolo oveľa viac než po minulé roky. Je to naozaj tak, alebo je to len zdanie vyvolané medializáciou tohto ochorenia?
- Depresia je veľmi významná psychická porucha - trpí ňou až 100 miliónov obyvateľov našej planéty. Podľa svetových štatistík 60 až 70 % dospelých obyvateľov zažije niekedy v priebehu svojho životu depresiu alebo úzkosť, ktorá ovplyvní okolnosti ich života.
V každej dobe sa vyskytnú skutočnosti, ktoré sú dôvodom na depresívne prežívanie. Dnes vieme lepšie depresiu diagnostikovať i liečiť, je však zrejmé, že civilizácia rozšírila i spektrum jej vyvolávajúcich dôvodov.
Množstvo časopisov ponúka rôzne recepty na depresiu. Vraj ju pomôžu zahnať banány, čokoláda alebo intenzívne svetlo. Je to naozaj pravda?
- Z vymenovaných iba fototerapia (terapia intenzívnym svetlom) patrí medzi pomocné metódy pri liečbe ľahkých depresií. Nemyslím, že existuje nejaký univerzálny prostriedok na skutočnú depresiu. Isté však je, že pri bežných výkyvoch nálady má každý z nás istý druh potešenia, ktorým sa ich snažíme kompenzovať - či je to intenzívny športový výkon, príjemný kúpeľ alebo tablička čokolády.