Je zvláštne, ako málo ľudí vie, že spánkový deficit nemusí mať za následok iba únavu a vyčerpanie, ale aj vážne zdravotné riziká. Nedávne výskumy potvrdili, že dostatok spánku je okrem zdravej stravy a pravidelného cvičenia základným predpokladom dlhého života. Ak si ho nedoprajeme, trpí tým naša výkonnosť a zdravie.
Pri ponocovaní sa skracuje prirodzený rytmus, ktorý sa rozbieha každý večer. V tom čase začne malá žľaza v mozgu, zvaná epifýza, uvoľňovať hormón melatonín, ktorý signalizuje organizmu, že nastal čas oddýchnuť si. Len čo si ľahneme, dych a činnosť mozgu sa spomalia.
Elektroencefalografický záznam aktivity mozgu ukáže, že sa rýchle vlny beta, charakteristické pre bdelý stav, postupne menia na pomalšie vlny alfa. Potom vlny alfa zmiznú a nahradia ich ešte pomalšie vlny théta. Nastáva prvá fáza spánku.
Ďalšími fázami prechádzame podobne, ako keď ideme výťahom z poschodia na poschodie. Počas druhej fázy, ktorá trvá asi štvrť hodiny, spíme o čosi tvrdšie, tretia už predstavuje hlboký spánok s pomalými vlnami delta a trvá päť až pätnásť minút. Nasleduje polhodina najhlbšieho spánku a potom sa vraciame späť do tretej a druhej fázy. Napokon nastane fáza tzv. rem spánku, počas ktorej sa nám snívajú sny. Takto to pokračuje dookola celú noc.
Odborníci potvrdili, že ak nespíme dostatočne, škodíme si. Najnovšie štúdie skúmajú to, ako organizmus reaguje, ak si skrátime spánok iba trochu, zato však každý deň. Dr. Eva Van Cauterová z Chicagskej univerzity publikovala svoje výsledky štúdie, pri ktorej dobrovoľníci spali šesť dní iba štyri hodiny denne. Vzorky krvi ukázali narušenú toleranciu glukózy, hrozila im teda cukrovka. Nedostatok spánku môže spôsobiť aj prudký nárast obezity. Zrejme sa znižuje hladina rastového hormónu, ktorý reguluje zásoby tuku v tele a má vplyv aj na svalovú hmotu. Ďalší hormón, leptín, informuje žalúdok o tom, kedy sa má cítiť sýty. Pri nedostatku spánku hladina leptínu klesá, takže túžite po niečom sladkom, aj keď ste najedení.
Paradoxné je, že spánok si odopierame preto, aby sme stihli viac urobiť, a pritom práve preto často urobíme menej. Nedávny výskum dokázal, že ľudia s chronickým spánkovým deficitom dosahujú v testoch postrehu a reakcie podobné výsledky, ako keby mali v krvi 0,8 promile alkoholu. Ak sa uprostred dňa musíte natiahnuť a zaspíte počas desiatich minút, máte pravdepodobne spánkový deficit. Aký je veľký, to sa dá spočítať veľmi jednoducho. Za každú hodinu, ktorá vám v posledných dňoch chýbala do ôsmich hodín, potrebujete dospať o hodinu viac nad túto hranicu.
Zatiaľ nepoznáme nič, čo by mohlo spánok nahradiť. Osviežuje nás z fyzickej aj duševnej stránky, podporuje rozumové schopnosti a imunitný systém. Jednoducho povedané, je to to najzdravšie, čo si môžeme dopriať. Dobrú noc!
StoryEditor