Únia podporuje likvidáciu odpadu

Od januára 2006 nemôžu obce ani mestá bioodpad, ako je napríklad pokosená tráva z parkov alebo konáre zo záhrad, skladovať, ale musia zabezpečiť jeho kompostovanie. Je to v súlade s novelou zákona o odpadoch, ktorá zohľadňuje príslušné smernice EÚ. Bioodpad vhodný na kompostovanie tvorí 30 až 40 percent z celkového množstva odpadu na Slovensku a konečný produkt môže byť použitý pri pestovaní rastlín ako humusové hnojivo vracajúce do pôdy výživné látky. Obce i mestá v súčasnosti hľadajú finančné zdroje na výstavbu kompostární, pričom chcú využiť aj eurofondy. V Dubnici nad Váhom pripravujú kompostáreň pre 60-tisíc obyvateľov regiónu a podľa primátora mesta Juraj Červinku náklady odhaduje na 15 až 20 miliónov korún. "Finančne by sa na projekte mali podieľať členovia združenia Regionálna kompostáreň Považie, do ktorého patria Dubnica, Nová Dubnica, Ilava, Nemšová, Trenčianska Teplá a Trenčianske Teplice. Peniaze na výstavbu chceme získať aj z eurofondov, " dodal Juraj Červinka.
Podľa Mareka Kurinca zo Spoločnosti priateľov Zeme v Dubnici nad Váhom mesto má tri kompostoviská, kam zvážajú biologický odpad. V súčasnosti robia v regióne prieskum, aby zistili, koľko biologického odpadu vzniká v rodinných domoch i v podnikoch. Do toho sú zahrnuté i prevádzky živnostníkov a malých firiem. O krátky čas bude štúdia hotová, navrhne optimálnu technológiu kompostárne a spresní aj celkové investičné náklady. "Je dôležité vybudovať kompostáreň už na budúci rok, pretože bioodpad v regióne predstavuje takmer polovicu celého komunálneho odpadu. Dovtedy musia mestá v našom regióne nájsť dočasné plochy na kompostovanie," zdôraznil Marek Kurinec. V Martine už majú pre kompostáreň vybranú polhektárovú plochu v lokalite Kalnô. Mesto má aj projekt, pričom 30 miliónov korún na vybudovanie kompostárne chce získať z eurofondov. "Máme pripravenú žiadosť, ktorú pošleme na ministerstvo životného prostredia po skončení výberového konania na dodávateľa kompostárne. Projekty sa pravdepodobne budú posudzovať v budúcom roku a chceme termín stihnúť," informoval Imrich Žigo, vedúci oddelenia strategického rozvoja na MsÚ v Martine. Ročný objem kompostárne je 3 500 ton odpadu. Dokonca prevyšuje súčasné potreby mesta, Martinčania však rátajú so zvyšovaním odpadu v nasledujúcich rokoch. Polhektárový areál sa skladá z troch častí. V administratívnych priestoroch bude obsluha evidovať odpad, druhou časťou je sklad pre čerstvý bioodpad. Bude to vybetónovaná plocha s rozlohou približne tritisíc štvorcových metrov s bočnými kanálmi na odpadovú vodu do samostatnej žumpy a treťou časťou je výrobňa samotného kompostu. Bioodpad v Martine zatiaľ miešajú s komunálnym odpadom a vozia ho na skládky, ktoré sa rýchlo napĺňajú. Ročne v Martine majú asi 2 300 ton bioodpadu a na jeho likvidáciu mesto dáva 3,5 milióna korún. Kompostáreň sa v plánoch mesta objavila prvýkrát koncom deväťdesiatych rokov. "Mala byť regionálna a snažili sme sa získať peniaze aj z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja. Zámer nám však nevyšiel," povedal vedúci odboru komunálnych služieb v Martine Vladimír Povoda.
Výhody kompostovania
Kompostovať sa dajú všetky netoxické a organické látky, ktoré vznikajú v domácnostiach a v záhradách. Sú to napríklad zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, jedál, kvety, vypletá burina alebo popol z dreva. Kompostovaním sa získa kvalitné hnojivo pre záhradkárov, mestskú zeleň, zníži sa množstvo a škodlivosť odpadov a pomôže sa životnému prostrediu.