Hollywoodski filmári v poslednom čase zaplavujú strieborné plátna adaptáciami komiksových príbehov. Azda neexistuje človek nad desať rokov, ktorý by Supermana, Hellboya, Spidermana či Batmana nepoznal minimálne z videnia. Komiksový svet však nepatrí iba superhrdinom, rovnako ako nepatrí iba Amerike.
Železnou rukou na Supermana
Spojeným štátom nemožno uprieť, že komiks zrodili. Prisťahovalci, ktorí sa tam začiatkom dvadsiateho storočia hrnuli, pre nedokonalú znalosť jazyka uprednostňovali "kreslenú literatúru". Spočiatku šlo výlučne o krátke komické historky, nazývané funnies. Neskôr vznikli prvé dobrodružné komiksy Tarzan a Budd Rogers. Koncom dvadsiatych rokov začali denníky uverejňovať príbehy známych postavičiek Walta Disneyho -- Mickey Mousa a Káčera Donalda či Pepka námorníka od E. C. Segara.
Premena komiksu na "zlatú baňu" sa však mohla udiať až s príchodom spomínaných superhrdinov, Supermanom z tridsiatych rokov počnúc. O práva na tieto postavy sa dnes delí hŕstka vydavateľských veľmocí, medzi najväčšie patrí Marvel, DC Comics a Dark Horse Comics. Nič v živote superhrdinov sa neudeje bez ich súhlasu. "Bežné mainstreamové série drží vydavateľ vždy pevne v rukách," hovorí Václav Dort z českého vydavateľstva Comics Centrum, ktoré vydáva najznámejšie americké komiksy v českých prekladoch.
Oddojčení Asterixom
Vďaka taktike manažérov je dnes superhrdinský komiks najpopulárnejší a pre mnohých predstavuje normu. Ivan Stable z českého vydavateľstva Mot komiks, však uvádza veci na pravú mieru: Najrozšírenejšia komiksová obec je vo Francúzsku, v Belgicku a Japonsku, nie v Spojených štátoch, ako sa často omylom tvrdí. Francúzi priam vyrastajú s komiksom v ruke. "Tintin a Asterix sú pravé pamätníky," hovorí Stable. Paradoxne, práve Asterix Reného Goscinyho, adresovaný deťom, zaujal najmä tínedžerov a starších čitateľov. No až Barbarella Jeana-Clauda Foresta v šesťdesiatych rokoch skutočne otvorila cestu kresleným príbehom pre dospelých.
Stable pokračuje: "Komiks je médium, rovnako ako film alebo literatúra. Vo Francúzsku existuje mnoho žánrov: dobrodružný, sci-fi, detektívky -- taký Hollywood v komikse, ktorý sa zameriava na mladšie publikum. Nájdete však aj originálnejšie, vážne, kreatívne tituly pre dospelých." Tieto môžu byť autobiografické, historické, sociálne... Ich autori sú často absolventmi umeleckých škôl, čo kvalite iba prospieva. Francúzi vydávajú komiksy v nákladoch vyšších ako bežné romány. Najúspešnejšie príbehy dosahujú predajnosť päťstotisíc kusov. Konkurovať im môžu azda iba Japonci, ktorí najväčšie množstvo papiera spotrebujú na výrobu toaletného papiera a komiksov. Ich časopisy sa podobajú našim Zlatým stránkam, v bezuzdnom rytme produkujú tisícky seriálov...
Hlavný prúd vyhladzuje narkomanov
Napriek žánrovej pestrosti komiksov neexistuje oficiálne rozdelenie. Zreteľná čiara kedysi oddeľovala underground od mainstreamu, no dnes už aj tá mizne. "Označenie underground začína byť problematické. Dal by sa tak označiť komiks, vznikajúci pre potešenie autora alebo ako terapia, čo je prípad amerického titulu Vrana," vysvetľuje Dort. Tieto diela bývajú publikované vo vlastnom náklade autora či rôznymi obskúrnymi vydavateľmi, prípadne množené xeroxom. Niekedy je však podobný komiks natoľko úspešný, že ho prevezme veľká spoločnosť. Tým pádom sa stáva mainstreamom. "Kto dnes tuší, že komerčne megaúspešné Ninja korytnačky boli pôvodne undergroundovým komiksom, v ktorom sa chľasce a fetuje? Neskôr ho kúpil vydavateľ a, takpovediac, uhladil."
V tieni Ferda Mravca
V Česku a na Slovensku je situácia špecifická. keďže však v našom susedstve zapustila komiksová tradícia hlbšie korene, pretrváva, rastie generácia nových autorov. Vydavateľstvá a špecializované časopisy im poskytujú priestor. Práve tí však záujem verejnosti nepovažujú za adekvátny: "Bohužiaľ, ak dnes existuje typický čitateľ komiksu, je to pubertiak, ktorý počúva heavy-metal," sťažuje si Ivan Stable. Zároveň však priznáva, že príčinou môže byť aj nedostatočná ponuka kvalitných titulov.
Skalnú základňu tvoria čitatelia, ktorí odrástli na Ferdovi Mravcovi, Štvorlístku, Rýchlych šípoch, neskôr na komiksoch uverejňovaných v časopise ABC. "Štvorlístok textára Miloša Stípla a kresliara Jaroslava Němečka patrí dodnes k najpredávanejším," hovorí Jiří Pavlovský z vydavateľstva CREW, ktoré produkuje aj rovnomenný dvojmesačník. Podľa neho si zákazníci v strednom veku kupujú komiks najmä z nostalgie. Dôkazom toho je aj veľký úspech zborníka Veľká kniha komiksu, ktorý sústreďuje spomenuté príbehy z ABC. "Nemáme žiadnu lokálnu podobu amerického Marvelu, teda nikoho, kto by programovo zastrešoval konkrétnych autorov a ich postavy," pokračuje Pavlovský. Vydávanie komiksu vôbec nie je jeho hlavnou zárobkovou činnosťou. Pavlovského slová potvrdzuje aj Stable z Mot komiks: Všetci máme iné zamestnanie. V Česku aj na Slovensku je predajnosť veľmi nízka.
Hany, Jany a Oskar
Najviac na odbyt idú komiksy, ktoré dokážu zasiahnuť aj iné publikum ako mikrosvet fanúšikov. Úspech zaznamenali napríklad knižne vydané seriály Zelený Raoul a Hana a Hana, ktoré verejnosť pozná z týždenníka Reflex. Autorom druhého je Slovák Miloš Gašparec. Hanu a Hanu začal kresliť počas civilnej vojenskej služby. Neskôr vytvorili s kamarátom internetovú stránku, kde práce "zavesili". Pre Reflex ho získal Miloš Čermák, jeden z tvorcov Raoula. Zbierku Gašparcových stripov vlani vydalo BB art. "Kniha vyšla v Česku z praktických dôvodov. Hany sú tam známejšie než u nás," vysvetľuje autor. Pendantom Hany a Hany je na Slovensku komiks Jana a Jana, ktorý kreslí pre jeden slovenský denník.
Ani iniciatíva českých vydavateľov teda nedovolí slovenskému komiksu zapadnúť prachom. Ďalším v Česku publikujúcim autorom je Branko Jelínek. Vo vydavateľstve Mot mu zatiaľ vyšli dva diely plánovanej trilógie Oskar Ed. Jelínek pracuje s fantastickými motívmi -- hlavný hrdina je človek, ktorý si sám radšej priskrutkoval k tvári náhubok, aby nemohol hrýzť ľudí a záhadným spôsobom manipuluje s realitou. Knihy vychádzajú dvojjazyčne, v náklade tisíc kusov česká, päťsto slovenská verzia. "Slovenskú verziu Oskara Eda sme vydali z úcty k autorovi a čitateľom, ale tento krok nemá pozitívny dosah na predaj," priznáva Stable.
Bubliny zapadajú prachom
Nezáujem rodákov pozná aj Jozef Giertli, známy pod prezývkou Danglár (často označovaný za najväčší domáci talent): "Na Slovensku sa komiksy nevydávajú, pretože by ich nik nekupoval. Úplne stačí to, čo preložia a vydajú Česi." Danglár začal publikovať v roku 1990 v študentskom časopise Echo seriál Klaushouse, čím zrejme položil základný kameň politického komiksu u nás. Nasledovali jeho príbehy Haľa Paberu (hlavná postava nebola nepodobná populárnemu spevákovi podobného mena) v mládežníckom časopise Maxisuper a neskôr opäť politická satira v týždenníku Domino Fórum. Poznáme ho aj ako dvorného ilustrátora kníh Petra Pišťanka alebo ako autora vtipov pre slovenské denníky či reklamných kampaní pre rôzne firmy. Okrem iného ilustroval román kolektívu spisovateľov s názvom Roger Krowiak, ktorý nedávno vyšiel aj v českej verzii.
V Česku sa vydávajú preklady zahraničných komiksov i domáce tituly v náklade približne dvetisíc kusov. Konkrétnu predajnosť vydavatelia nezverejňujú, no úspešný komiks (napríklad Superman) sa rozpredá za dva až tri roky. Titul, akým je, povedzme, Oskar Ed, ostáva na pultoch dlhšie. Stable konštatuje: "U nás je ťažké dosiahnuť, aby ľudia o knihe vedeli. Podporné články v tlači nestačia. Vyzerá to tak, že je potrebné s každým si osobitne sadnúť a otočiť mu stránky, aby konečne uveril, že komiks môže byť zaujímavý." Väčšina autorov aj vydavateľov sa k aktuálnej situácii slovenského komiksu stavia skepticky. Nostalgicky spomínajú na časy po roku 1989, keď u nás vychádzalo množstvo časopisov (najznámejšie boli Bublinky), ktoré ponúkali kvalitné ukážky profesionálnych i amatérskych výtvarníkov. Ak ich v knižniciach alebo v súkromných zbierkach objaví ďalšia generácia, môžeme dúfať, že slovenský komiks a jeho fanúšikovia chytia druhý dych.