Prečo stavebné sporenie
"Stavebný úver až do výšky 800-tisíc korún rozdielu medzi cieľovou a nasporenou sumou s možnosťou čerpania bez ručiteľa, skúmania bonity a zabezpečenia záložným právom na nehnuteľnosť. Medziúvery do výšky 100-tisíc korún rozdielu medzi cieľovou a nasporenou sumou s možnosťou čerpania aj vtedy, ak má dlžník a spoludlžník dostatočnú bonitu. Klienti teda nepotrebujú ani ručiteľa, ani záložný objekt. Pri medziúveroch od 100-tisíc do 500-tisíc korún rozdielu medzi cieľovou a nasporenou sumou stačí jeden ručiteľ, nad 500-tisíc korún je potrebné zabezpečiť pôžičku záložným objektom," vymenúva ponuku vedúci odboru komunikácie Prvej stavebnej sporiteľne Miloš Blanárik.
Stavebné sporenie má klientov čím osloviť aj podľa Daniely Vlčkovej, hovorkyne Wüstenrot stavebnej sporiteľne. Na rozdiel od hypotekárnych úverov napríklad aj zaujímavým zhodnotením vkladov sporiteľov. K nim sa totiž okrem úročenia pripisuje aj štátna prémia. Tá je v roku 2005 na úrovni 14,5 percenta, maximálne 2 500 korún. "Zároveň môže klient okrem zabezpečenia nehnuteľnosťou využiť aj iné formy zaručenia, na rozdiel od hypoték. Stavebné sporenie Flexibil okrem toho umožňuje každému klientovi zvoliť si výšku splátky úveru, úrokovú sadzbu či výšku minimálnej nasporenej sumy podľa toho, čo mu najviac vyhovuje," dodáva Vlčková.
Ďalšou výhodou stavebného sporenia je nízke úročenie stavebných úverov, už od 2,9 percenta ročne, čo je výhodnejšie ako v prípade hypoték či investičných spotrebných úverov. Na rozdiel od bankových pôžičiek je výška sadzby navyše garantovaná počas celého splácania. Stavebné sporenie je tak podľa Marty Krejcarovej, hovorkyne bankovej skupiny ČSOB, azda jediný produkt, ktorý v sebe zahŕňa aj sociálne prvky. "Bude vždy zaujímavé, pretože tu existuje vrstva občanov, pre ktorých to bude najvýhodnejší prostriedok riešenia ich bytových otázok," dodáva.
Nevýhody
Relatívnou nevýhodou stavebného sporenia je, že na to, aby mohol klient získať výhodný stavebný úver, musí určitý čas sporiť. Spravidla ide o obdobie minimálne dvoch rokov. K peniazom sa dostane aj skôr, no iba formou medziúveru. A ten nemusí byť výhodnejší ako hypotéka.
Nevýhodou môže byť aj iný systém poplatkov stavebného sporenia. Na rozdiel od bankových úverov majú stavebné sporiteľne napríklad poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vo výške jedného percenta z cieľovej sumy. Pri cieľovej sume milión korún tak klient hneď na začiatku sporenia zaplatí 10-tisíc korún.
Účel použitia
Aj keď je stavebný úver z hľadiska úrokových sadzieb výhodnejší ako hypotéka či investičných spotrebný úver, nevyužíva sa najčastejšie na kúpu či výstavbu nehnuteľností. Najčastejšie sa peniaze zo stavebného sporenia používajú na modernizáciu a rekonštrukciu. Svedčí o tom aj priemerná výška cieľových súm zmlúv o stavebnom sporení, ktorá je relatívne nízka. V Prvej stavebnej sporiteľni predstavovala v roku 2004 sumu 311 300 korún. V tomto roku by mala ešte klesnúť na 231 400 korún. Ešte nižšia je v prípade novouzatvorených zmlúv v ČSOB Stavebnej sporiteľni, keď vlani bola na úrovni 117-tisíc korún. Výška cieľovej sumy však súvisí aj s tým, že o stavebné sporenie je najväčší záujem v menších mestách, kde sú náklady na zabezpečenie bývania nižšie.
Záujem najmä v menších mestách
O stavebné sporenie je v Prvej stavebnej sporiteľni najväčší záujem v menších mestách a obciach hlavne v Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji. "Všeobecne platí, že v menších mestách majú naši obchodní zástupcovia s klientmi bližšie kontakty, ako je to obvyklé vo väčších mestách. A práve na základe skúseností s odporúčaniami týmto klientom má obchodný zástupca často otvorenú cestu na oslovenie ďalších potenciálnych záujemcov," ozrejmuje Blanárik. Ďalším dôvodom podľa neho môže byť aj to, že obyvatelia obcí majú v porovnaní s ľuďmi z miest menej prostriedkov na zabezpečenie lepšieho bývania, pričom stavebné sporenie patrí k cenovo najdostupnejším produktom.
V prípade ČSOB Stavebnej sporiteľne majú najväčšie podiely na novouzatvorených zmluvách o stavebnom sporení žilinský, košický a prešovský región.
Wüstenrot stavebná sporiteľňa hovorí z pohľadu záujmu o stavebné sporenie hlavne o aktívnych regiónoch stredného a východného Slovenska. "Môže to byť vplyvom stavbárskej tradície v týchto oblastiach a sezónou. Naopak, napríklad v Bratislave sú rozhodujúce iné faktory. V hlavnom meste je totiž väčšia konkurencia produktov financovania bývania vrátane poradenských služieb," komentuje situáciu Vlčková.
| Financie poskytnuté na podporu rozvoja bývania v SR (v mil. Sk) | ||||||||
| Rok | Stavebné sporiteľne | Hypotéky | ŠFRB | Celkom | ||||
| daný rok | kumulatív | daný rok | kumulatív | daný rok | kumulatív | daný rok | kumulatív | |
| 1993 | 19,9 | 19,9 | – | – | – | – | 19,9 | 19,9 |
| 1994 | 287,5 | 307,4 | – | – | – | – | 287,5 | 307,4 |
| 1995 | 1 105,0 | 1 412,4 | – | – | – | – | 1 105,0 | 1 412,4 |
| 1996 | 3 829,8 | 5 242,2 | – | – | 349,1 | 349,1 | 4 178,9 | 5 591,3 |
| 1997 | 9 326,7 | 14 568,9 | – | – | 1 672,9 | 2 022,0 | 10 999,6 | 16 590,9 |
| 1998 | 14 785,2 | 29 354,1 | – | – | 3 518,5 | 5 540,5 | 18 303,7 | 34 894,6 |
| 1999 | 22 236,3 | 51 590,4 | 440,0 | 440,0 | 1 644,5 | 7 185,0 | 24 320,8 | 59 215,4 |
| 2000 | 19 626,5 | 71 216,9 | 1 450,0 | 1 890,0 | 3 411,5 | 10 596,5 | 24 488,0 | 83 703,4 |
| 2001 | 16 540,3 | 87 757,2 | 4 387,0 | 6 277,0 | 3 604,5 | 14 201,0 | 24 531,8 | 108 235,2 |
| 2002 | 16 418,9 | 104 176,1 | 9 283,0 | 15 560,0 | 5 200,0 | 19 401,0 | 30 901,9 | 139 137,1 |
| 2003 | 18 595,0 | 122 771,1 | 18 938,0 | 34 498,0 | 2 844,0 | 22 245,0 | 40 377,0 | 179 514,1 |
| 2004 | 19 290,0 | 142 061,1 | 17 768,00 | 52 266,0 | 3 385,0 | 25 630,0 | 40 433,0 | 219 947,1 |
| Zdroj: jednotlivé spoločnosti | ||||||||