Slávnostné uvedenie izraelského dokumentárneho filmu Galilejská nevesta sprevádzali počas jeho uvedenia na 22. Medzinárodnom filmovom festivale v Haife (7. -- 14. 10. 2006) výbuchy plaču. Film hovorí o boji za nezávislosť Izraela v roku 1948: vtedy 18-ročnému dievčaťu Fatme Hawari odtrhla izraelská bomba obidve nohy a jej rodina zmizla v troskách. Odvtedy si Fatma želá, aby veľký Allah potrestal vinníka rovnakým spôsobom. To sa aj v roku 2004 stalo. Pilot, ktorý bombu zhodil, dostal mŕtvicu. Film ukazuje stretnutie Fatmy a pilota po 57 rokoch. Pilotovi je ľúto, čo sa stalo, Fatma ho drží za ruku, ale neodpustí.
Rýchla história
Vlny emócií, ktoré uvedenie filmu sprevádzali, sú jasným dôkazom toho, že vojna na území Palestíny sa neskončila, k žiadnemu odpusteniu či zmiereniu nedošlo, a obidve strany čakajú na moment, kedy druhá strana zaútočí. Pocit ohrozenia je príznačný pre izraelský film aj izraelskú politiku. Na festivale v Haife sa premietalo takmer 200 filmov. Medzi najprestížnejšie patril "zelený" americký film Nepohodlná pravda, v ktorom bývalý viceprezident USA Al Gore hovorí o ekologickej katastrofe. Najväčšou vzácnosťou festivalu bolo 30 dokumentárnych a hraných izraelských filmov. Ukazujú Izrael ako miesto bez zľutovania, kde história kráča príliš rýchlo na to, aby sa dostala do súladu s rytmom ľudských životov. Vo filmoch prevažuje pocit, či už sú jeho pôvodcom proarabskí aktivisti, Palestínčania, ilegálni prisťahovalci, ruská mafia alebo nacisti.
Iný pohľad
Stále znovu sa objavuje myšlienka, že izraelský štát, založený uprostred moslimského mora, nemôže dlhodobo fungovať. Vo veľmi dobrej love story medzi rôznymi rasami, Iné nebo (režisér Ariel Talparal), sa izraelská tajná služba a Hamas snažia využiť pre svoje ciele arabského pendlera Imada, ktorý dochádza do práce z palestínskeho Nablusu do Tel Avivu. Na jednej strane má pre Hamas prenášať na izraelské územie trhaviny, na druhej má pre Izraelčanov donášať.
StoryEditor