Clive Staples Lewis (1898 -- 1963), pre známych Jack, študoval -- rovnako ako Tolkien -- v Oxforde. Obaja spisovatelia tiež bojovali v prvej svetovej vojne. Zoznámili sa však až vtedy, keď sa v Oxforde usadili natrvalo ako profesori anglického jazyka a literatúry. O šesť rokov starší lingvista Tolkien, presvedčený katolík, neovplyvnil svojho kolegu iba profesionálne. Ateista Lewis sa pod jeho dohľadom zmenil najskôr na teistu, neskôr na vyhraneného katolíka, ktorý z tejto stránky dokonca prekonal svojho učiteľa. Napokon, najlepšie to ukazujú jeho knihy.
Jazykové bariéry
"Zatiaľ čo sa Tolkien ponára do pohanskej mytológie, predkresťanskej doby, jeho dielo má štruktúru podobnú germánskej ságe, Lewis inklinuje skôr ku kresťanským legendám," hovorí publicista Ondrej Herec. Trilógia Pán prsteňov i séria Kroniky Narnie však majú spoločný námet -- večný boj dobra proti zlu -- a aj personálna výbava oboch diel je podobná (škriatkovia, kentauri, živočíchy rôznych druhov, blízke obsadeniu starých mýtov...). Ondrej Herec to vysvetľuje tým, že Tolkien aj Lewis ako predstavitelia intelektuálnej vrstvy považovali predvádzanie vedomostí z antickej mytológie za samozrejmú súčasť svojej tvorby.
J. R. R. Tolkien však v Pánovi prsteňov využíva zložitejší literárny jazyk ako C. S. Lewis v Narnii, čo podľa Herca možno pripísať jeho lingvistickému vzdelaniu. "Tolkien ovládal mnoho jazykov, preto ho vlastné vety nikdy neuspokojili, nesmierne často ich prerábal. Oproti nemu Lewis sa vyjadruje transparentnou angličtinou, z jazyka si ťažkú hlavu nerobí." Patrick Franck, prekladateľ Kroník Narnie do slovenčiny, však hodnotí autorovo vyjadrovanie ako zložité: "Hoci sa spisovateľ orientuje na mladšieho čitateľa, štylizuje šesťriadkové vety so zátvorkami a pomlčkami, pracuje napríklad s odkazmi na Shakespeara, ktoré nepochopí ani dospelý..." Prekladanie jednej časti série trvá Franckovi približne mesiac, aktuálne pracuje na piatej.
Rasizmus neprekáža
Obom populárnym fantastom sa vyčíta, že ich knihy obsahujú rasistické narážky. "Žiaľ, u Lewisa som na podobné postoje narazil, z nášho morálneho hľadiska je to chyba," hovorí Herec. Jedným dychom však dodáva, že škaredý malíček na ľavej ruke ešte neurobí z krásavice nepríťažlivú ženu. Preto aj potenciálne rasistické myšlienky podľa neho nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sme Kroniky Narnie nečítali.
Nie náhodou vznikli najznámejšie diela svetovej fantastiky v jednom historickom čase a na tom istom mieste. Na vrstvu anglických intelektuálov prvej polovice 20. storočia vplývala neistota z rozpadávajúceho sa impéria. Tiež cítili napätie medzi prudkým priemyselným a technickým pokrokom a zaostalými sociálnymi pomermi. Herec je presvedčený, že vzdelanci tušili príchod druhej svetovej vojny a hľadali modely prežitia -- únik do fantastiky bol vlastne záchranným kolesom intelektuálnej vrstvy. Netreba zabúdať, že v rovnakom čase a mieste vytvorili svoje veľké fantasy diela aj Geroge Orwell (1984, Zvieracia farma) a Aldous Huxley (Krásny nový svet).
Náhodný výber
Dôvod, prečo súčasní filmári a iní účastníci zábavného priemyslu tak radi siahajú po príbehoch literárnej fantastiky, vidí Ondrej Herec jasne: "Nič iné ako fantastika predsa neexistuje, ľudia si pri peciach a táborových ohňoch nerozprávajú Šolochovov Tichý Don ani Balzacovho Otca Goriota. Vždy iba mýty, legendy, rozprávky..." Otázku stavia inak -- prečo žnú úspech práve Tolkien, Lewis či Rowlingová (mimochodom tiež Angličanka). Prečo Harry Potter, a nie d´Artagnan?
"Veľkú úlohu hrá náhoda," myslí si Herec. Podľa neho sa kolieska priemyslu zábavy musia krútiť bez prestávky. Preto ak sa nájde trhák, ktorý u publika obstojí, dostane svoju reklamu a funguje. Diela ako Pán prsteňov, Kroniky Narnie či Harry Potter ponúkajú určité scenáristické kvality a poskytujú priestor možnostiam súčasnej počítačovej animácie. Ich technická výbava však pozostáva len z niekoľkých, stále sa opakujúcich situácií. "Vždy niekto niekam uteká alebo padá, na niečom letí, niekto niekoho naháňa, dobrí sa usilujú zachrániť poklad...," analyzuje Herec. Prízvukuje, že filmový dej týchto príbehov sa stále zrýchľuje, postavy sú jednoduchšie, obraz farebnejší. Môže sa stať, že takáto veľkolepá prehliadka technických vymožeností zakrátko polezie všetkým "hore krkom". A dodáva -- niečo, čo stojí na princípe bum-bác, v lepšom prípade čáry-máry, síce diváka vychová, v dospelosti však nestačí.