Nechýba ani domáci kontext. Michal Hvorecký je po rokoch prvý slovenský spisovateľ, ktorý sa pokúša výraznejšie literárne presadiť aj v zahraničí a jeho snahy nie sú celkom márne. Drsné urbánne Daj mi Rusky Ireny Denežkinovej, sugestívny Sneh a krv Poľky Doroty Masłowskej, generačný Rýchly život Nemky Zoë Jennyovej, intímna Politika Brita Adama Thirlwella, tiež Brit Richard Mason a jeho takmer filozofická Podvojná hra, Zadie Smithová a jej mulikultúrne Biele zuby, nový klasik britskej fantastiky China Mieville alebo mladučký Američan Christopher Paolini, ktorého debutový román Eragon sa pripravuje na slovenské vydanie. Napriek čitateľskej prístupnosti nejde o žiadnu prvoplánovú spisbu pre masy, ale o literatúru. A znesie aj tie najnáročnejšie umelecké kritériá.
Spisovatelia všetkých krajín, globalizujme sa!
Výborným príkladom je román Eragon Christophera Paoliniho. Globálny bestseller autora, ktorý v čase, keď ho napísal, mal len niečo vyše šestnásť rokov, sa podarilo vymaniť zo škatuľky fantasy. Nový Paoliniho román, Doubleday, sa dokonca dostal do globálnych médií nie pre svoje kvality, ale preto, že sa mu podarilo v predajnosti prekonať aktuálny diel Harryho Pottera. Čo teda súčasných mladých svetových autorov spája? Predovšetkým fakt, že ich literárna tvorba formálne i obsahovo reflektuje fenomén kultúrnej globalizácie. Formálne: títo autori sa veľmi skoro po vydaní debutu začínajú prekladať do iných jazykov a aj vďaka nadnárodným vydavateľským domom sa vydávajú kamkoľvek vo svete. Obsahovo: ich tvorba sa fundamentálne netýka domáceho kontextu. Dekódovať ich teda môže ktokoľvek z ktorejkoľvek krajiny...
Zabudnite na getá
Celkom radikálne to potvrdzuje China Mieville, píšuci číru fantastiku, fikciu do poslednej bodky, ale tak, že si ju s chuťou dokážu prečítať aj ľudia, ktorí nikdy žiadne fantasy nečítali. Literárne getá žánrov sa v tvorbe spomínaných autorov búrajú, nemajú v nej miesta, zostáva len spisovateľská zručnosť. A to je asi celé tajomstvo. Autori bravúrne zvládajú spisovateľské remeslo a navrch pridávajú skutočný talent. Z tvorby súčasných autorov mladej generácie srší zdravé sebavedomie, čitateľ je pre nich rovnocenný partner. Ich tvorba sa tak stáva nielen čitateľsky úspešnou, ale aj rešpektovanou v očiach kritikov.
Topenie po librách
Prvým z mladých progresívnych literátov je Richard Mason (1976), absolvent anglickej literatúry na New College v Oxforde. Mason vzbudil pozornosť ešte pred tým, ako vôbec v roku 1999 publikoval svoj románový debut The Drowning People (v češtine v dvoch vydaniach, ako Tonoucí, 2001 a Podvojná hra, 2003). Jeho budúce nakladateľstvo mu totiž ponúklo ako zálohu za rukopis len ťažko uveriteľných 200-tisíc libier. Mason preukázal -- a hoci kritiky neboli vospolok pozitívne -- že v ňom drieme obrovský literárny talent. Vznikol vyzretý román o univerzálnych ľudských hodnotách a skúsenosti, ktorý sa dočkal vydania vo viac než dvadsiatich krajinách.
Biele zuby Smithovej
Vek, vynikajúco zvládnuté spisovateľské remeslo, talent a povesť literárnej hviezdy hneď po vydaní prvého románu spájajú Masona s mladou britskou spisovateľkou Zadie Smithovou (1976). Absolútne neznáma študentka King´s College v Cambridgi debutovala v roku 2000 s viac ako štyristostranovou ságou White Teeth (v češtine Bílé zuby, 2003). Okamžite sa stala spisovateľskou celebritou, ktorá zbiera jednu cenu za druhou. Obyčajné životné osudy troch generácií troch prisťahovaleckých v multikultúrnom Londýne, ktoré tvoria jadro románu, očarili čitateľov i kritiku autenticitou, láskavou iróniou a nadhľadom. Zvládnuť tri časové roviny románu, zástup hlavných postáv, niekoľko tém a vytvoriť z nich kompaktný dramatický celok chce čosi viac ako obyčajné písanie.
Politika Adama Thirlwella
Mason sa vyrovnáva so starobou, Smithová s prostredím, z ktorého vzišla, a Adam Thirlwell (1978) sám so sebou. Študent All Souls College v Oxforde debutoval v roku 2003 románom Politics (Politika, 2005), kontroverzným portrétom bizarného vzťahu troch mladých ľudí, ktorý by mohol byť považovaný za pornografický, ak by detailné opisovanie sexuálnych praktík nemalo hlbší význam. Román nepôsobí vulgárne, skôr je smutný, tak ľudsky smutný. Ak by nedokázal svoj príbeh včas poľudštiť iróniou či sarkazmom, jeho román by nestál za veľa. Takto predstavuje pomyselný vrchol ako naozaj vyzretý debut.
Záver s troma bodkami...
Tri debuty, traja spisovatelia na najlepšej ceste stať sa výkladnou skriňou súčasnej literatúry. Aká je? Na závery je príliš skoro. Mason i Smithová však už svoj vysoký kredit potvrdili druhými románmi. Sú vzácne vyrovnané. Všetky ich spája ešte čosi. Pôsobia ako romány skúsených, ostrieľaných majstrov slova. Tridsiatnici, ktorí píšu príliš dobre na svoj vek, aby to bola náhoda...