Ako hodnotíte aktuálnu situáciu v slovenskom textilnom a odevnom priemysle?
-- Situácia je skutočne kritická. Po rokoch určitého rastu, hlavne odevného priemyslu, ktorý sa dokázal po roku 1989 vyrovnať s problémami prechodu na vyspelé trhy, došlo vlani v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k poklesu výkonov, odbytu i ziskovosti. Textilný a odevný priemysel stráca svoju pozíciu v národnom hospodárstve. Vykazované štatistické výsledky odvetvia však nie vždy presne odrážajú skutočnosť, pretože nedostatočne zohľadňujú metodické, organizačné a cenové vplyvy.
Ako sa kritická situácia prejavuje v podnikoch?
-- Prevláda skepsa, nedôvera vo vlastné sily a obava, že nás hlavne dovoz čínskej produkcie na európsky trh zvalcuje. Firmy sa vo všeobecnosti snažia nájsť nosného odberateľa v zahraniční, ktorý by ich vedel udržal istý čas nad vodou. Trhový priestor sa však čoraz viac zužuje. Výrobcovia z Ázie silne prenikajú a zapĺňajú pre nás zaujímavé trhy Nemecka či vynikajúce trhy severských krajín. Ďalším momentom je útek na Ukrajinu. Za lacnou pracovnou silou smeruje veľa východoslovenských firiem. Otázka je, ako dlho im to takto vydrží. Dá sa predpokladať, že sa Ukrajinci zobudia a začnú si šitie organizovať aj sami a nebudú už potrebovať slovenských prostredníkov či investorov.
Aký je váš optimistický a pesimistický scenár ďalšieho vývoja?
-- Myslím si, že určitý počet menších firiem prežije, dokážu sa v regiónoch etablovať. Pesimistický scenár vychádza z toho, že to únia s Čínou nezvládne. Táto hra nie je jednoduchá. Napríklad v Číne už investovalo veľa zahraničných spoločností, ktoré chcú investície zhodnotiť. Je to zároveň veľký trh na odbyt európskych tovarov. Pri pesimistickom scenári sa textilný a odevný priemysel môže zredukovať o polovicu pokiaľ ide o objem výroby i zamestnanosť.
Čo sa pod súčasný stav v odvetví podpísalo najviac?
-- Rozhodujúcim faktorom je vyústenie problémov, ktoré s týmto odvetvím prechádzali počas celej jeho transformácie. Privatizácia síce priniesla nových majiteľov, no podnikom často chýbal rozvojový kapitál.
Dotýkali sa ich problémy celej ekonomiky, dosahy politických rozhodnutí, napríklad chýbajúcej jednotnej národohospodárskej politiky. Hospodárske priority sa neustále menili. Vplývali na ne skôr veľké spoločnosti z iných odvetví. Priestoru pre textilný a odevný priemysel zostávalo menej a menej. Nikdy nepatril k preferovaným odvetviam. Túto filozofiu prevzali aj banky. Azda najviac nám ublížili vyjadrenia zo strany medzinárodných finančných inštitúcií o neperspektívnosti tejto výroby. Úvery sa zháňali len veľmi ťažko a za veľmi zložitých podmienok. Negatívne sa tiež na rozvoji odvetvia odrazil zánik pôvodnej výskumno-vývojovej základne. Spomalila sa modernizácia podnikov.
Ako reagovali výrobcovia?
-- Keďže nebol dostatok najmä prevádzkových prostriedkov, väčšina podnikov pristúpila na filozofiu čo najjednoduchšieho zvládnutia výroby. Začali sa orientovať na prácu vo mzde. Dnes sa na to orientuje väčšina firiem. Aktívny zošľachťovací styk tvorí často 70 i 80 a niekedy až 100 percent ich produkcie. Aj tu však došlo k určitému vývoju. Mzdová práca sa líši oproti tej spred 15 rokov, keď si k nám zahraničné firmy dovážali takmer všetok materiál. Dnes sú ochotné nechať na nás tvorbu výrobku a s ním spojený servis. Ukazuje sa, že aj táto forma sa ešte zmení. Totálnu revolúciu i v tejto branži robia obchodné reťazce. Tie si povedia, aké výrobky chcú, v akej cenovej úrovni a výrobca sa má postarať o všetko ostatné.
Prečo sú čínske firmy vo svete také úspešné?
-- Ázia má veľa šikovných a podnikavých ľudí. Filozofia v tejto branži je v princípe jednoduchá. Treba ísť smerom k vysokej produktívnosti výroby, čo znamená mať veľmi výkonné stroje a vedieť ich maximálne využívať. V tomto smere Európa trošku zaspala a aj preto nevie konkurovať. Čína nakúpila modernú technológiu, ktorú najmä v textilnej výrobe vyťažuje takmer nepretržite. Pretože obsiahla trhy na celom svete, môže sa orientovať na veľkosériovú produkciu. Opiera sa tiež o niekoľkonásobne lacnejšiu pracovnú silu. No pritom za ázijskými firmami sú často majitelia, ktorí sedia napríklad v Londýne.
Má vôbec toto odvetvie perspektívu na Slovensku a v akom smere?
-- Má a hlavne z regionálneho, ale aj ekologického pohľadu. Len minimálne totiž zaťažuje životné prostredie. Ak sa bude orientovať na kvalitu, malo by mať šancu prežiť. Podobne ako to funguje v západnej Európe, úspešné by mohli byť menšie firmy, ktoré si v regióne nachádzajú svoj vlastný okruh zákazníkov.
Nehovoríte skôr o väčších krajčírstvach?
-- Nie. Mám na mysli podniky, povedzme, s dvadsiatimi až sto i dvesto ľuďmi s modernizovanou výrobou, ktoré širšie využívajú výpočtovú techniku.
Čo by mohli takéto firmy vyrábať?
-- Konfekčné i textilné podniky by sa mali zameriavať na výrobky vyššej kvality, vedieť rýchlo reagovať na potreby trhu. Musia ísť možno do väčšieho rizika a presadzovať vlastné predstavy, vychovávať si zákazníka. Zaujímavé môžu byť napríklad špičkové odevy, podobne, ako ich robia Švajčiari pre rôzne druhy športu, či novo vznikajúce odvetvia. V textile zasa módne košeľoviny, oblekoviny, bytový textil. Veľmi zaujímavá môže byť orientácia na širokú oblasť technického textilu, netkaných textílií. Tá je však náročná na investície. Napríklad chytiť sa dodávkami pri výstavbe diaľnic, rekultivácii, odvodňovaní či zavodňovaní území. Otvorenou otázkou však ostáva, odkiaľ na to firmy zoberú peniaze a či nájdu odborníkov, ktorí zodpovedajú ich potrebám. Najmä vo výchove učňov sú na Slovensku stále veľké rezervy a nedostatky.
Je cestou prežitia práca vo mzde?
-- Myslím si, že v tomto období treba využívať všetky možnosti ponúkané trhom.
Nezabudli naši výrobcovia na tvorbu vlastných značiek?
-- Nemyslím, že by sa na značky zabudlo. Na trhy výrazne vstúpili obchodné reťazce, ktoré si začali diktovať podmienky. Zavádzanie vlastnej značky je riskantná hra. Môže si ju dovoliť prakticky len zabehnutá, silná firma. Musí na to jednoducho mať, spolupracovať s dobrými a kreatívnymi tvorcami a ísť po špičkovom tovare. Určite je to jedno z východísk. Existuje viacero úspešných príkladov aj na Slovensku. Presadzujú sa vlastnou produkciou a s vyššími cenami v určitom úzkom kruhu spotrebiteľov.
Existuje názor, že dovoz lacných výrobkov nie je pre naše firmy až taký tragický, lebo robia väčšinou prácu vo mzde...
-- Samozrejme, že je veľmi citeľný. Stačí, ak si všimnete mesto za mestom, každá krajšia ulica, lepšie priestory obsadili veľké čínske obchody.
Ako vplýva na vývoj odvetvia životná úroveň na Slovensku?
-- Vo vyspelom svete sa nakupuje viac, oblečenie sa mení rýchlejšie, nosí sa len chvíľu. Vzhľadom na nízke príjmy slovenskí občania vo veľkej miere uprednostňovali a uprednostňujú lacné ázijské tovary. Bolo veľmi jednoduché vybaviť problém nízkych príjmov tým, že sa v minulosti prehliadalo a výrazne nezasahovalo proti často nelegálnemu dovozu lacných tovarov, nezriedka pochybnej kvality. Politicky to zrejme niekomu vyhovovalo. Dá sa však predpokladať, že tento druh výroby bude postupne v Číne ustupovať. Čínske firmy začínajú čoraz viac prenikať s kvalitnými výrobkami aj na americký či kanadský trh. V USA majú dnes v niektorých komoditách aj 60-percentný podiel.
Má vôbec EÚ záujem niečo s tým robiť?
-- Má. V týchto dňoch komisár Mandelson vyhlásil, že sa únia chce prechodne do roku 2008 vrátiť ku kvótam a monitorovaniu dovozov vybraných výrobkov. Či sa to podarí a v akom rozsahu, to sa nechajme prekvapiť. No môžeme vidieť radikálnu zmenu názorov ešte oproti vlaňajšiemu októbru či novembru. Vtedy o ochranárskych opatreniach nechceli v Bruseli ani debatovať. Myslím si však, že budú musieť. Totiž len v eurozóne hrozí strata zhruba 900-tisíc pracovných miest. Čínsky textil pritom likviduje aj výrobu v mnohých ázijských krajinách.
Môže pre záchranu svojej textilnej výroby urobiť viac aj samotné Slovensko?
-- V tejto fáze už veľmi nie. No štát by mohol prispieť prostredníctvom rôznych programov, grantov tam, kde sú najviac ohrozené firmy. Nemusí pomáhať priamo, ale napríklad podobne ako Francúzi tým, že vychová dizajnérov, podporí výskum a vývoj. Existuje viacero foriem. Dnes je však podpora nášho odvetvia zo strany štátu minimálna. Netvrdím, že sa vzhľadom na obmedzené zdroje dajú robiť zázraky. No ak vieme byť veľmi štedrí, napríklad v prípade priemyselných parkov, vstupu zahraničných investorov a automobilového priemyslu, mohli by sme myslieť aj na to, čo bude s ľuďmi zamestnanými v tomto odvetví. V mnohých regiónoch je to jedna z mála pracovných možností. A nebuďme naivní, to isté, čo postihlo trh s textilom, môže o dva, tri roky postihnúť aj predaj automobilov. Automobilová výroba v Číne napreduje. Prichádzajú tam investori z vyspelých krajín. Nemusí byť ďaleko čas, keď sa na európsky trh začnú dovážať veľmi lacné čínske autá.