Nový zákon EÚ zakazuje predávanie tovarov pod nátlakom a klamlivý marketing a harmonizuje pravidlá o neférových praktikách v členských štátoch. Jeho cieľom je vyjasniť práva spotrebiteľa a uľahčiť cezhraničný obchod zavedením spoločných pravidiel proti agresívnemu alebo klamlivému marketingu. To dá spotrebiteľom rovnaké práva pri kúpe tovaru, či už doma alebo v inej členskej krajine. Dôraz sa kladie najmä na obchodovanie cez internet, kde najčastejšie dochádza k nákupom za hranicami. Spoločnosti, ktoré sa stotožnia s novými pravidlami, budú môcť obchodovať vo všetkých členských krajinách. "Neférové podnikateľské praktiky sú problémom vo všetkých členských krajinách EÚ a poškodzujú spotrebiteľov aj obchodníkov. Nový zákon chce bojovať proti neférovým praktikám jednoduchšou a efektívnejšou cestou," uviedol komisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľov David Byrne. Odhady hovoria, že fungujúci európsky maloobchodný trh s finančnými službami by mohol ušetriť 5 miliárd eur ročne a zvýšiť ekonomický rast až o 0,5 percenta.
Nová smernica definuje niekoľko praktík, ktoré budú v rámci EÚ zakázané.
Predaj pod nátlakom:
˙ tvrdenie, že spotrebiteľ nemôže odísť bez podpisu kontraktu
˙ uskutočňovanie domácich návštev a ignorovanie požiadavky spotrebiteľa, aby obchodník odišiel alebo sa nevracal
˙ požadovanie platby za produkty dodávané obchodníkom a nepožadované zákazníkom
Čo sa týka klamlivého marketingu, dodávateľ nesmie opisovať produkt ako grátis -- bez poplatku, ak musí zaplatiť viac ako sú nevyhnutné náklady na doručenie.
Nezávislé ekonomické štúdie predpovedajú, že smernica zvýši výber pre spotrebiteľa, podporí konkurenciu a rozšíri horizont malých a stredných podnikov v Európe. Niektoré z nich hovoria, že stále existuje príliš veľa prekážok, ktoré bránia cezhraničnému nakupovaniu. Napríklad až 55 percent spotrebiteľov EÚ za posledných dvanásť mesiacov nevidelo reklamu na produkty z inej krajiny.
Okrem toho, že spotrebiteľov často od cezhraničných nákupov odrádza neznalosť cudzieho prostredia, teda najmä ich spotrebiteľských práv, sú často prekážkou aj cenové rozdiely. Konvergencia cien, ktorá nasledovala bezprostredne po zavedení jednotného trhu, sa zastavila a stále existujú veľké cenové rozdiely. Priemerný cenový rozdiel v rámci Európy je asi 30 percent, pričom niektoré produkty sú až o 40 percent drahšie ako priemer EÚ.
Neférové komerčné praktiky často výrazne podlamujú sebavedomie spotrebiteľa, čo možno interpretovať ako prekážku v rozvoji obchodu. Až 68 percent ľudí v jednom z prieskumov uviedlo, že dôvodom nenakupovať v inej krajine sú práve nižšie štandardy v ochrane spotrebiteľa a 76 percent respondentov nedôveruje zahraničným predajcom.
Predpokladá sa, že harmonizácia výrazne zvýši cezhraničnú informovanosť o produktoch a prispeje k rastu predaja mnohých spoločností. Viac ako polovica podnikateľov očakáva aj nárast vstupov na trh, teda vznik nových spoločnosti, tiež by sa mal zvýšiť počet transakcií a klesnúť by mali výdavky na marketing. Definovaním len toho, čo sa považuje za neférové praktiky, existuje, podľa EK, priestor pre firmy na objavovanie a vývoj nových obchodných praktík.