Miestne poplatky za odpad po novom

V písmene j) toho istého paragrafu sa následne uvádza: "poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov". Je teda jasné, že predtým povinný poplatok, ktorý občania odvádzali na základe zákona, teda rozhodnutia štátu, sa týmto mení na "nepovinný", resp. na povinný až potom, keď o povinnosti odvádzať ho rozhodne obecné zastupiteľstvo. Podstata protestu spočíva v dvoch veciach. Prvá je v tom, že v očiach občanov po zavedení takéhoto poplatku obcou už nebude zlý anonymný štát, ale obec, resp. jej volení predstavitelia. Druhá vec je v údajnej nevymáhateľnosti tohto poplatku - keď ho obec zavedie, nemá vraj istotu v tom, že ho od obyvateľov obce - producentov odpadu - aj vymôže.
Obce a mestá by sa mali rozhodnúť, čo chcú. Či fiškálnu decentralizáciu, t. j. prenos kompetencií v oblasti financií (právomocí, ale aj zodpovednosti) z ústrednej vlády na obce, alebo naďalej závislosť od rozhodnutí centrálnej vlády. ZMOS od roku 1999 tvrdí, že podporuje vládnu koncepciu decentralizácie a kritizuje, že sa ešte neuskutočnila v oblasti financií. Len čo sa začína realizovať, už protestuje.
Rozhodnutia o verejných výdavkoch (sem patria aj výdavky spojené s komunálnym odpadom) sa majú uskutočniť na tej úrovni verejnej správy, ktorá je za zabezpečenie úlohy zodpovedná. A tým je v prípade komunálneho odpadu obec. Štát, v tomto prípade MF SR, vytvoril rámcové podmienky na to, aby obce mohli tento princíp naplniť. Zákon umožňuje obci poplatok zaviesť, požadovať od občanov platby, umožňuje jej určiť výšku, pravidlá, výnimky,.... skrátka všetko to, čo sa skrýva za pojmom fiškálna decentralizácia. Je len na obci, aby sa ako samospráva rozhodla, ako bude financovať povinnú úlohu obce, v tomto prípade hospodárenie s komunálnym odpadom. Niet dôvodu, aby štát zákonom vstupoval do tohto rozhodovania územnej samosprávy. Fiškálna decentralizácia prináša so sebou aj to, že zvolené orgány preberajú nielen práva, ale aj zodpovednosť za financovanie samosprávnych kompetencií. Aj zodpovednosti, ktoré doteraz mala vláda SR a NR SR. Áno, pre volených zástupcov v malých obciach, kde každý každého osobne pozná a prípadne sú navzájom aj v príbuzenskom vzťahu, to môže byť problém. Malé obce sú síce inou témou, ale je to problém osobný, nie systémový. A osobné problémy by sa nemali prenášať do legislatívy, ktorou sú viazané všetky subjekty práva v Slovenskej republike.