Podmienky slovenského kamenárstva sa za posledné roky významne zmenili. Najmä po vstupe do Európskej únie si na Slovensko čoraz viac nachádzajú cestu dodávatelia širokého sortimentu materiálov z Talianska, Nemecka či krajín severnej Európy. Čoraz viac však karty na európskom i slovenskom trhu kameňa mieša Čína a India. Najmä dovoz veľmi lacných hotových pomníkov z Ázie, ale i zo susedného Poľska, berie prácu domácim spracovateľom.
Väčšina z existujúcich firiem sa aj preto orientuje viac-menej len na menšie konečné úpravy či montážne práce. Prežitie na trhu podnikateľom komplikujú vysoké odvody za zamestnancov, veľká administratíva a byrokracia spojená s podnikaním. Už v auguste sa situácia na trhu citeľne zmení v prospech kamenárov. Tak, ako každý rok, až do Dušičiek, nebude väčšina z nich vedieť, kde pre veľký nával roboty skôr skočiť. Naopak v zime, teda mimo sezóny, majú problém pre svojich zamestnancov zohnať nejakú prácu.
Recesia na trhu
"Kamenárstvo na Slovensku i v celej Európe trpí recesiou. Ponuka prevláda nad dopytom. Aj tradičné talianske centrá spracovania kameňa ohrozuje lacný dovoz z Číny a Indie," hovorí konateľ bratislavskej firmy Mramor Juraj Knappek. Mramor s 91 zamestnancami zaujíma popredné miesto na slovenskom trhu. Má dve výrobné prevádzky a zameriava sa na stavebno-montážnu činnosť, drobnú architektúru i pomníky. Robí aj dodávky na kľúč. Podpísal sa napríklad pod výškové budovy Národnej banky Slovenska a VÚB banky, veľké nákupné centrá, viaceré pešie zóny.
Knappek odhaduje, že sa na Slovensko importuje zhruba 95 percent blokov, polotovarov alebo hotových výrobkov. Dominuje žula, mramor, pieskovec či bridlice. Viaceré slovenské firmy vozia materiály priamo z Ázie. Odráža sa to aj pri nezmenenej kvalite na znížení cien pre odberateľov. Prírodný kameň sa tak stáva dostupnejším. Častejšie preniká aj do bytov a rodinných domov. Novým impulzom pre kamenárstvo by podľa Knappeka mohol byť širší rozvoj cestovného ruchu a s tým spojená napríklad rekonštrukcia či výstavba hotelov.
"Dopyt má klesajúcu tendenciu. Na trhu je veľká konkurencia," pridáva sa Karol Roganský, majiteľ kamenárstva v jednom z centier tohto remesla v Krupine. Objednávky dnes vybavuje priebežne, kým ešte nedávno musel u neho zákazník aj mesiac -- dva čakať. "Zamestnávam štyroch ľudí. Kedysi som mal aj desať zamestnancov," dokumentuje vývoj na trhu Roganský. Jeho firma sa orientuje predovšetkým na dodávky polotovarov i hotových výrobkov pre iných kamenárov v regióne stredného Slovenska. Popri tom podľa dopytu tiež montuje cintorínsku architektúru, ale aj interiérové doplnky od Banskej Bystrice až po hranice hlavného mesta Slovenska. Stavebná kamenárčina prežíva na jeho teritóriu totálny útlm. V Bratislave, kde sa veľa stavia, je podľa neho problém presadiť sa.
Dominujú malé firmy
Dostupnosť materiálov, ako vysvetľuje Knappek, umožnila vznik nových firiem. Medzi malými podnikateľmi v priemere len s niekoľkými zamestnancami -- na Slovensku je v popredí sedem až desať väčších kamenárskych podnikov. Tie majú väčšinou vybudovanú vlastnú dodávateľskú základňu a sú schopné ponúkať kompletný sortiment výrobkov. Kamenári sa zhodujú, že trh je prehustený aj preto, že na ňom pôsobia rôzni fuškári a priekupníci.
"Slovenský trh kamenárskych firiem sa v poslednom období stabilizuje a kryštalizuje. Na trhu zostávajú silnejšie a kvalitnejšie firmy. Prispieva k tomu aj čoraz náročnejší zákazník," hovorí Andrej Višňovský z novozámockej firmy AMV -- Antikorové mosadzné výrobky. Firma sa zameriava na výrobu a predaj plechových a odlievaných náhrobných doplnkov. Jej odberateľmi sú kamenári z celého Slovenska. Višňovský odhaduje, že na Slovensku pôsobí 700 kamenárov. Väčšina z nich sa zaoberá cintorínskou architektúrou. So stavebnými firmami spolupracuje len niekoľko kamenárskych podnikov. Vzhľadom na súčasné trendy by podľa Višňovského počet kamenárov v blízkej budúcnosti mohol klesnúť o pätinu. Konkurencia je taká silná, že prežijú len tí životaschopnejší. Z hľadiska kamenárov, ako zistil Višňovský, sa tento rok ukazuje ako jeden z najslabších.
Na východ sa tlačia Poliaci
"Dovoz z Číny a Indie berie slovenským spracovateľom robotu. Viacerí museli prepustiť zamestnancov," potvrdzuje popredný spracovateľ suroviny na polotovary a hotové výrobky kamenár Bystrík Pripko z Chtelnice. Jeho firma sa orientuje len na dodávky pre kamenárov. Odberateľov má predovšetkým na západnom Slovensku. Odbyt sa snaží udržať vynaliezavosťou pri výbere dodávateľov surovín i vlastnou obchodnou politikou.
Veľkú konkurenciu dovozom i montážou hotových pomníkov za veľmi nízke ceny robia na východe Slovenska Poliaci. Uviedol pre HN Miroslav Haburaj mladší, kamenár zo Sniny. Jeho firma sa živí najmä cintorínskou architektúrou. Robila síce aj interiérové doplnky z kameňa, počas sezóny však prednosť dostávajú pomníky a náhrobné kamene. Doplnky do bytov prichádzajú na rad, až počas zimných mesiacov. Kameň sa podľa Haburaja na východe Slovenska považuje pri stavbách za drahý materiál. Na cintorínoch však už začína vytláčať v minulosti veľmi rozšírený umelý kameň - terazzo.
Cudzina -- neznámy terén
Po vstupe Slovensku do únie majú podľa predsedu Predstavenstva Cechu kamenárov Slovenska Jána Krtíka chuť skúsiť podnikať v zahraničí viacerí slovenskí kamenári. Robia však v tomto smere len prvé opatrné krôčiky. "Je to pre nás stále neznámy terén. Skôr sa kamenári nechajú najať ako pracovníci do zabehnutých firiem," vysvetľuje. Ako pokračuje, hoci si slovenskí kamenári od vstupu do únie veľa sľubovali, uplatniť sa v zahraničí je pre nich zatiaľ veľký problém. Aj preto, že zahraniční podnikatelia ťahajú za jeden povraz a ich profesijné združenia si tvrdo strážia domáce trhy. Na druhej strane pritom cech nezaznamenal oficiálny záujem zahraničných kamenárov podnikať na slovenskom trhu. Ak vôbec, tak skôr len v prihraničných oblastiach. Zahraničné firmy sa chcú na Slovensku presadiť predovšetkým svojím materiálom.