Štvorica detí sa pri úteku pred nevrlou domovníčkou ukryje do neobyčajného šatníka, ktorý ukrýva portál do iného sveta. Do magického sveta Narnie, kde vládne večná zima a moc si uzurpovala Biela čarodejnica, sa tak dostanú malí hrdinovia, ktorí, ako sa vzápätí ukáže, majú rozhodnúť boj medzi dobrom a zlom.
Niečo bude v ovzduší na Novom Zélande, ktorý dal svetu po Petrovi Jacksonovi ďalšieho zručného fantasy režiséra, Andrewa Adamsona. Ten má za sebou réžiu prvých dvoch dielov Shreka a pre svoj vstup do sveta hraného filmu si nemohol vybrať lepšie. Pôvodnú knižnú predlohu C. S. Lewisa totiž tvorí až sedem príbehov, a preto má zaplnený kalendár na mnoho rokov dopredu. Navyše sa zviezol na aktuálnej vlne fantasy, ktorú pred piatimi rokmi odštartoval práve Jacksonov Pán prsteňov. Narnia sa však od doterajších fantasy projektov odlišuje zameraním na čo najširšie spektrum divákov, čo vyústilo do latky nastavenej tak, aby si film mohli pozrieť aj deti predškolského veku. Zatiaľ čo Harry Potter postupne pritvrdzuje, z priam rozprávkového príbehu sa stal triler s jemne temnými podtónmi, tvorcovia Narnie zvolili opačný postup. Ako inak si možno vysvetliť film, v ktorom síce nie je núdza o súboje alebo záverečnú masovú bitku, ale absentujú mŕtvoly a krv? V takto širokospektrálne ponímanom blokbastri síce nemusia byť potoky životne dôležitej tekutiny, no napríklad v scéne, kde Peter prebodne vlka a lev Aslan ho vyzve, aby si očistil meč, ktorý je zjavne čistý, to vyznieva nepatrične.
Pôvodnú knižnú sériu v kompletnej zostave na náš trh pohotovo dodalo vydavateľstvo Slovart, a tak si divák môže porovnať film aj s knihou. C. S. Lewis v týchto útlych novelách vytvoril pôsobivý živý svet, ktorý, našťastie, pri prevode na filmové plátno stratil svoju okatú edukatívnosť. Na druhej strane sa deti v knihe aspoň zapodievajú myšlienkami na jedlo, alebo im je zima, keď sa po zasneženej Narnii promenádujú v papučiach a pyžame, pričom vo filme si na to ani nespomenú. Bežný človek by si takýmto spôsobom spoľahlivo zabezpečil chrípku, no ony odolávajú, čo veľmi výchovné nie je. Absurdný je tiež fakt, že sa z dvoch malých chlapcov ako šibnutím zázračného prútika stanú bojovníci. Jeden z nich dokonca v šermiarskych súbojoch porazí fyzicky oveľa zdatnejších súperov. Prevod na filmové plátno trpí tiež skratkovitosťou, pretože je trestuhodne nevyužitá postava profesora Kirka alebo nosorožca v záverečnej mohutnej konfrontácii dobra a zla. Táto deštrukčná postava by si zaslúžila oveľa viac priestoru, lebo je podobne ako takmer celá časť filmu zvládnutá trikovo na veľmi vysokej úrovni. Občas preto zamrzí očividné používanie zadnej projekcie za hercami. Všetko však vyvažuje lev Aslan, ktorý je najlepším hercom filmu, hoci bol kompletne vytvorený v počítačoch. Zdatne mu konkuruje Tilda Swinton v úlohe zlej Bielej čarodejnice. Spadá síce do schematickej škatuľky čiernobielych charakterov postáv vo filme, no svoju postavu podáva zvláštnym spôsobom. Hoci je to úloha negatívna, aspoň na oko sa snaží vystupovať milo, a pritom je v jej správaní čosi nervózne.
Narnia je určená prevažne detskému divákovi, no dospelí sa tiež nebudú nudiť. Pre tých prvých sú určené smiešne hovoriace zvieratká, a tí druhí si prídu na svoje najmä pri záverečnom zápase, ktorý síce prehráva v porovnaní s masovými akciami v Pánovi prsteňov, ale pritom je svieži a pozerateľný. Toľko proklamovaný kresťanský nádych filmu, ktorý aj vďaka propagande v amerických kostoloch vytĺkol z tamojších divákov obrovské peniaze, nie je na škodu. Môže totiž prilákať do kín ľudí, ktorí by sa tam inak nevybrali a presvedčiť ich, že fantasy nie je len o vraždení a tonách mŕtvych, ale môže prinášať aj závažné myšlienky.
StoryEditor