Umenie od vekov malo svojich mecenášov -- bohatých ľudí, ktorí sa rozhodli časť svojho majetku venovať podpore umelcov a ich tvorby. Dnes na seba rolu mecenášov preberajú buď jednotlivci, budujúci si zbierku a investujúci tak do nákupu diel, alebo inštitúcie, ktoré si môžu dovoliť aj založiť umeleckú cenu. Na Slovensku vzniklo nové ocenenie za umenie, sponzorované komerčnou inštitúciou. Nadácia VÚB banky v rámci svojho programu pre umenie založila súťaž MAĽBA, v ktorej majú možnosť súperiť diela umelcov do 35 rokov. Je pozitívne, že vzniklo nové ocenenie na poli súčasného umenia, s etablovanou porotou. Pozoruhodná je aj odmena za prvé miesto -- na Slovensku dosiaľ nevídaných 300-tisíc slovenských korún (víťazom prvého ročníka sa stal Michal Czinege). A hádam najšľachetnejší je samotný zámer usporiadateľov "podporiť tvorbu mladých výtvarníkov a vytvoriť vhodné podmienky na ich etablovanie sa na profesijnej umeleckej scéne". Celej aktivite takmer niet čo vytknúť. Predsa len ma však niečo ruší: samotná definícia súťaže -- MAĽBA. Pochopím argument, že maľba je snáď najbližšie a najzrozumiteľnejšie médium súčasného umenia dostupné širšej verejnosti, ako aj to, že sa v poslednom čase zažíva jej toľko proklamovaný "návrat na scénu" (hoci je každému jasné, že nikam "neodišla", iba ju v období jej tzv. útlmu zatienili iné, v tom čase u nás atraktívnejšie formy vyjadrenia). Taktiež sa snáď asociuje s istým snobizmom, charakterizujúcim bankárske prostredie, a v súkromných zbierkach jednotlivcov predstavuje stále najpreferovanejšie médium. Aj napriek tomu si však myslím, že by bolo logickejšie a prínosnejšie, ak by sa súťaž profilovala inak a jej zameranie by sa rok čo rok variovalo: maľba, grafika, socha, objekt, koncept... Ak už totiž skutočne má ísť o podporu tvorby mladých výtvarníkov, tých je na Slovensku viac, než len tých niekoľko "diplomovaných" maliarov...
Autorka je výtvarná kritička