Hammerfest - Budúcnosť je na severe. Túto vetu čoraz častejšie počuť na oficiálnych miestach v Oslo. Prvé nálezy ropy a zemného plynu pri juhozápadnom pobreží Nórska sa objavili pred štyridsiatimi rokmi a pomaly, ale iste sa vyčerpávajú. Preto sa úradníci čoraz častejšie obracajú na územie, ktoré aj v hlavnom meste nazývajú Ďaleký sever. V Barentsovom mori na hranici medzi Nórskom a Ruskom sa v posledných desaťročiach našli obrovské zásoby fosílnych palív.
Za polárnym kruhom
Cesta z Osla na samý sever krajiny je vzdialenosťou aj časovo porovnateľná s cestou zo Slovenska do Nórska. Drsná príroda fjordov s tuhými zimami a niekoľkomesačnou polárnou nocou nevyhovuje každému -- na ploche veľkej ako Slovensko žije asi len 70-tisíc ľudí a 80-tisíc sobov.
Prvé skúšobné vrty tu urobili v roku 1981. V Hammerfeste, podľa Nórov najsevernejšom meste sveta, dokončujú terminál na skvapalňovanie plynu. Ťažiť ho budú zo 140 kilometrov vzdialeného podmorského ložiska Snehulienka a na tankeroch voziť do Ameriky. "Veríme, že táto oblasť zohrá hlavnú úlohu v energetickej bezpečnosti pre Európu," hovorí Sverre Kojedal z nórskeho petrogigantu Statoil. Do projektu vstúpili spolu s viacerými zahraničnými spoločnosťami. Tým sa investícia páči aj napriek neuveriteľnej 78-percentnej dani z príjmov, ktorú na projekt uvalil štát -- za tridsať rokov je očakávaný zisk z ťažby 1,8 bilióna korún.
Diskusie s Rusmi
Odborníci pripúšťajú, že v objavovaní fosílnych rezerv v Barentsovom mori sú len na začiatku. Rusi a Nóri sa už desaťročia nevedia dohodnúť na hranici vplyvu. Že nejde o fazuľky, potvrdzuje aj oblasť Štokman neďaleko spornej oblasti na ruskej strane. V jednom z najväčších svetových nálezísk je toľko plynu, že by dokázal pokryť spotrebu Nemecka na najbližšie štvrťstoročie.
Odborníci predpokladajú, že na oboch stranách Barentsovho mora leží asi štvrtina celosvetových zásob plynu.
Poriadkumilovní a ekologickí Nóri síce hovoria, že po ukončení studenej vojny sa ich vzťahy so susedmi zlepšili, ale aj tak stále narážajú na ruskú mentalitu. Kým nórski aktivisti sa snažia brániť ťažbe ropy kvôli rybolovu (do nórskeho štátneho rozpočtu len z rybolovu ročne plynie asi polovica slovenského štátneho rozpočtu), Rusi na svojej strane veselo skladujú vyslúžené nukleárne ponorky. Najnovšie Nórom robí vrásky na čele projekt prvej plávajúcej jadrovej elektrárne. Rusi ju chcú zmontovať neďaleko nórskych hraníc a po mori prepraviť na Sibír. "Únik jadrového paliva alebo znečistenie ropou by znamenalo ekologickú katastrofu. Preto spolupráci s ruskou stranou venujeme veľa času a prostriedkov," vysvetľuje Unni Berge z medzinárodnej environadácie Bellona.
Ropný fond
Nóri si uvedomujú, že ich rozprávkové príjmy z ťažby ropy a plynu nie sú večné. Preto v roku 1990 vytvorili špeciálny fond pre budúce generácie. Každoročne sa doň odvádza časť ziskov z ťažby a peniaze sa investujú na svetových trhoch. Dnes je vo fonde v prepočte neuveriteľných šesť biliónov slovenských korún. Keby ho teraz prerozdelili, každý Nór by bol o 1,3 milióna bohatší. Tento fond sa prírastkami a zhodnocovaním kapitálu ročne rozrastá o desiatky percent.
Nielen rope, ale aj snahe o vyváženosti svojej ekonomiky vďačia Nóri za to, že sa môžu pochváliť druhým najvyšším podielom hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Preto si môžu dovoliť hrať vo svete významnejšiu úlohu ako normálne prislúcha takému malému národu -- veľmi úspešní sú Nóri napríklad v konštrukcii satelitov či polárnom výskume v najsevernejších aj najjužnejších častiach planéty.
StoryEditor