Rakúsko je jedným z dvanástich štátov únie, ktoré zaviedli opatrenia proti voľnému pohybu pracovných síl z nových členských krajín EÚ na svoje pracovné trhy. Nemecko sa rozhodlo pre sedemročné prechodné obdobie, Rakúsko postupuje podľa schémy dohodnutej na európskej úrovni (2 + 3 + 2 roky prechodných opatrení). Prechodné ustanovenia v Rakúsku a v Nemecku sa netýkajú len slobodného pohybu pracovnej sily, ale aj slobody vykonávania určitých špecifických služieb v krajine. Potreba získať pracovné povolenie sa vzťahuje aj na tých občanov nových členských krajín, ktorí chcú službu vykonávať spoza hraníc a chcú pri tom používať svojich vlastných zamestnancov. V Rakúsku sa môžu voľne pohybovať len tí pracovníci, ktorí boli v čase prístupu ich krajiny zamestnaní minimálne jeden rok (teda od 1. mája 2003). V Nemecku platia dohodnuté národné kvóty pre zamestnávanie minimálne počas dvoch rokov od rozšírenia.
Írsko, Veľká Británia a Švédsko celkom otvorili svoje hranice pracovníkom z nových členských štátov. Jedným z výsledkov je nárast migrantov v týchto troch krajinách z nových členských krajín. Ich počet je vyšší, než jednotlivé vlády predpokladali. Migranti však prichádzajú do týchto krajín pracovať len na určitý čas a bez svojich rodín. Väčšinou vykonávajú práce, ktoré sú slabo platené a domáci ich preto nechcú robiť.
Európska komisia by mala na budúci rok zverejniť komplexnú správu stavu zamestnanosti v starých členských štátoch EÚ. Na jej základe vypracuje odporúčanie o obmedzeniach na pracovnom trhu.
Voľný pohyb pracovných síl
V rozšírenej EÚ je voľný pohyb pracovnej sily obmedzený. Staré členské krajiny môžu uplatňovať až sedemročné prechodné opatrenia.
Väčšina z pôvodných pätnástich členských krajín obmedzila prístup k zamestnaniu a k sociálnemu systému, lebo sa obávala masívnej migrácie zo strednej a východnej Európy. Všetky krajiny EÚ15 majú na základe prístupovej dohody právo žiadať pracovné povolenie od občanov nových členských štátov najmenej počas dvoch rokov. Počas tohto prechodného obdobia sa uplatňujú na trhu práce národné pravidlá. Po roku 2006 krajiny EÚ15 zhodnotia vývoj na svojom trhu práce a môžu prechodné opatrenia predĺžiť o ďalšie tri roky. Po piatich rokoch od mája 2004 sa potom prechodné obdobia skončia, no v krajinách, kde by migrácia spôsobila (či mohla spôsobiť) vážne narušenie pracovného trhu, môžu byť predĺžené o ďalšie dva roky (v prístupovej dohode sa tento nástroj nazýva zabezpečenie). Po siedmich rokoch (teda najneskôr v roku 2011) už nebude žiadny členský štát oprávnený žiadať pracovné povolenia od občanov EÚ.
Krajiny pätnástky sa zaviazali, že budú postupne zvyšovať právo prístupu na svoje pracovné trhy a že raz udelené práva už nestiahnu. Podľa preferenčného pravidla musia pri každom voľnom mieste dostať žiadatelia z EÚ10 prednosť pred akýmkoľvek žiadateľom z nečlenskej krajiny únie. Kritici systému prechodných opatrení však namietajú, že už len samotný fakt, že na voľný pohyb pracovnej sily v rámci EÚ sa vzťahujú obmedzenia, je v rozpore s princípmi, zakotvenými v zakladajúcich zmluvách EÚ.
EÚ sa pripravuje na ďalšiu vlnu rozšírenia. Pristúpenie Bulharska, Rumunska, Chorvátska a možno aj Turecka do únie by malo priniesť do EÚ ďalších viac než 100 miliónov obyvateľov. Je tu teda problém, ako sa vyrovnať s migráciu tak, aby z toho všetci profitovali. Desať štátov, ktoré vstúpili do únie vlani 1. mája, začína mať tiež obavy z prílivu pracovnej sily na svoj pracovný trh.
Podľa organizácie European Citizen Action Service by rozšírená Európa mala skončiť s prechodnými obdobiami tak skoro, ako je to možné. Podľa jej riaditeľa Tonyho Venablesa sú tieto prechodné opatrenia vírusom, ktorý môže podkopať vnútorný trh.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (International Organisation for Migration - IOM) vyhlásila, že migračný vplyv rozšírenia bude zrejme "menej dramatický", než sa predpokladalo.
Prechodné opatrenia
Prechodné obdobia sú zakotvené v Zmluve o pristúpení. Týkajú sa Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Slovenska a Slovinska. Občanov Malty a Cyprusu sa obmedzenia pracovného trhu netýkajú. Ochranné opatrenia sa týkajú tých občanov, ktorí by chceli uzatvoriť pracovnú zmluvu so zamestnávateľom, ktorý má sídlo v krajinách starej pätnástky. Opatrenia sa netýkajú tých, ktorí by v starých členských štátoch únie chceli študovať, alebo by sa chceli stať samostatne zárobkovo činnou osobou. Výnimky sa týkajú napríklad stavebného odvetvia v Rakúsku a v Nemecku).
StoryEditor