Viac povinností na bedrá členských štátov

Plány na reformu Lisabonskej stratégie krajín Európskej únie nadobúdajú konkrétnu podobu. Ako je známe, tento dokument bol prijatý v hlavnom meste Portugalska -- odtiaľ jeho názov -- a zahŕňa značný počet pomerne neprehľadných cieľov, zameraných na zvýšenie konkurenčnej schopnosti európskeho integračného zoskupenia na svetových trhoch. V novej podobe dokument podľa všetkého zoštíhlie a bude obsahovať už len desať vyhlásení o zámeroch únie. Centrálna rola pripadne problematike vyššej zamestnanosti a lepším rámcovým podmienkam pôsobenia na vnútornom trhu. Pretože Európska únia vytýčený cieľ len vlastnými silami nezvládne, Európska komisia plánuje aj intenzívnejšie zapojenie národných štátov. Majú vypracovať vlastné záväzné plány národného rozvoja.
Vyplýva to z interného materiálu, ktorým sa v uplynulých dňoch zaoberala príslušná pracovná skupina viacerých komisárov. Z poverenia predsedu Josého Barrosa ju vedie Günter Verheugen, komisár pre podnikanie a priemysel. Pracovná skupina návrhy oficiálne predloží 2. februára a predsedovia vlád jednotlivých členských štátov sa nimi budú zaoberať na spoločnom stretnutí v marci.
Správa sa opiera o závery nezávislého poradného orgánu expertov, ktorý viedol bývalý holandský premiér Wim Kok. Pri realizácii doterajšej stratégie rozvoja sa totiž Európska únia dostala pod časový tlak. Na príčine je jednak obrovské množstvo ekonomických, sociálnych a ekologických cieľov, ako aj nedostatočný pocit zodpovednosti členských štátov EÚ. Cieľ, aby sa Európska únia do roku 2010 stala najdynamickejšie sa rozvíjajúcou oblasťou sveta, sa v novom dokumente už nespomína.
V prípade jeho schválenia členské štáty predložia národné programy rozvoja ešte do konca roka. Podľa odporučenia Bruselu majú obsahovať súhrn makroekonomických a rozpočtových opatrení, ako aj rôznych štrukturálnych reforiem -- vrátane reformy pracovného trhu -- s konkrétnym časovým ohraničením. Verheugen si od diskusie v jednotlivých štátoch sľubuje vyššiu senzibilizáciu témy v radoch politikov, sociálnych partnerov i celého obyvateľstva.
Či sa to podarí, je otázne. Už v novembri 2004 šéfovia vlád varovali pred novými zásahmi únie do národohospodárskej politiky členov. Komisia sa pokúša o rozptýlenie týchto obáv s odkazom na to, že o reformách sa už hovorí tak či onak v súvislosti s diskusiou o pakte stability európskej meny.
Na národnej úrovni by snahy jednotlivých štátov mali viesť k likvidácii deficitu na vnútornom trhu, čo osobitne platí najmä pre finančný sektor a sektor služieb. Okrem toho by štáty mali zvýšiť pozornosť venovanú vede, výskumu a infraštruktúre, v tom predovšetkým informačnej a komunikačnej technológii. Konkurenčnú schopnosť Európskej únie treba podľa predstáv Bruselu výraznejšie zohľadniť pri presadzovaní globálnych cieľov európskej dvadsaťpäťky. (hn/gaf)