Jednoduché účtovníctvo je pre začínajúcich podnikateľov časovo a finančne menej náročné oproti podvojnému. Z hľadiska zohľadňovania súvisiacich právnych noriem je však oveľa náročnejšie. Ide v ňom totiž len o jednoduchý zápis príjmov a výdajov, pri zohľadnení viacerých pravidiel súčasne. V začiatkoch podnikania si ho niektorí podnikatelia vedú aj sami alebo s pomocou rodinných príslušníkov. S rastom podnikateľských aktivít pribúdajú položky na zaúčtovanie, obraty, podnikateľ prijíma prvého zamestnanca, neskôr ďalších a stáva sa platiteľom DPH. Tu už môže byť vedenie jednoduchého účtovníctva problém, ako nám povedala Daniela Štefancová, audítorka a daňová poradkyňa z firmy D.E.A. Consult Trenčín. "Jednoduché účtovníctvo nie je jednoduchšie v tom zmysle, že v ňom nie je kontrola podvojného zápisu. Pri podvojnom účtovaní sa chyba vždy prejaví na účtoch podvojného účtovného zápisu, a preto ju môžeme ľahšie nájsť. Mnohí podnikatelia s vyššími obratmi preto dobrovoľne prechádzajú na podvojné účtovníctvo. Kto chce rásť, navyše vyhľadá aj poradcov v oblasti ekonomiky, účtovníctva a daní."
Lízingové splátky nie sú celé nákladom
Ak sa v účtovníctve vyskytnú chyby, tie sa potom vo väčšine prípadov prenesú aj do daňového priznania. Často robia podnikatelia chyby pri účtovaní lízingu. Legislatíva pre účtovanie lízingu sa upravila v roku 2004 pre právnické aj fyzické osoby. Dovtedy nebolo lízované zariadenie majetkom podnikateľského subjektu a neúčtovali sa odpisy, ale vznikali tu nákladové položky pri platbách vo výške splátok. Po splatení lízingu sa majetok za zostatkovú cenu odkúpil a zaradil do majetku v tzv. reprodukčnej cene. V súčasnosti je nutné takéto zariadenie zaradiť do majetku ihneď na začiatku lízingu a odpisovať. "Stretla som sa s chybou, keď podnikateľ zvyknutý dávať splátky do nákladov ich takto účtoval naďalej, pričom sa do nákladov sa dostávali aj odpisy zaradeného lízovaného majetku. Takto sa tvorili prakticky duplicitné náklady. Do nákladov je možné účtovať len odpisy a úrok zo splátky. DPH zo splátky môže ísť do nákladov, avšak len v súlade s podmienkami definovanými v zákone o DPH č. 222/2004 Z. z.," hovorí o lízingu Štefancová.
Zálohové platby
Ďalšou chybou zvykne byť účtovanie zálohových platieb. Často pritom nejde o chybné účtovanie zálohy, ale o nesprávne posúdenie dohodnutých zmluvných podmienok. Vo všeobecnosti platí, že záloha nie je nákladová položka, je ňou až platba za plnenie zmluvy, to znamená, že zaplatená záloha môže byť daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, keď došlo s plneniu dodávky tovaru alebo služby, na ktorých úhradu sa záloha poskytla. Pri rokovaní o obchodných podmienkach si podnikatelia často dohodnú zálohové platby, ktoré predchádzajú plneniu predmetu zmluvy a týkajú sa dvoch zdaňovacích období. V podnikateľskej praxi však nastávajú prípady, keď sa upravia zmluvné podmienky pri rokovaniach tesne pred podpisom zmluvy a podnikateľ tieto zmeny zistí až pri konkrétnom plnení. "Zmluvné podmienky vždy určujú, či ide o čiastkové plnenie zmluvy alebo zálohu, preto je potrebné dôsledne si preštudovať a analyzovať dohodnuté zmluvné podmienky," odporúča Štefancová.
Stravné náhrady
Do konca roka 2006 v oblasti účtovania stravného sa rozlišovali stravné náhrady a náklady na stravovanie. Stravné náhrady sú náklady vynaložené v súvislosti so služobnou cestou, ktorá musí byť preukázaná účelom, prípadne aj preukázaním ostatných cestovných výdavkov. Tieto výdavky sú daňovým nákladom vo výške preukázanej hodnoty a podľa časového pásma definovaného zákonom o cestovných náhradách. Náklady na stravovanie súvisia s úhradou nákladov na stravu, napríklad vo forme stravných lístkov alebo priamo poskytnutého teplého jedla. V tomto prípade ide o daňový náklad len vo výške 55 percent z výdavku, to platí do konca roka 2006. "Podnikateľ si nemôže účtovať za jeden deň obidva náklady, ak si účtuje služobnú cestu, nemôže si účtovať aj stravné lístky. Rovnako nie je možné uplatniť si náklady na stravovanie, ak nárok na stravu takémuto podnikateľovi vzniká aj podľa Zákonníka práce ako zamestnancovi," upozorňuje Štefancová. "V roku 2007 už platí, že stravné si môže podnikateľ účtovať do nákladov vo výške nie 55 %, ale až vo výške podľa zákona o cestovných náhradách, ktorá platí pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Toto pásmo je ohraničené v súčasnosti sumou 89 korún."
Kurzové rozdiely sú menej problémové
Účtovanie kurzových rozdielov je tiež pomerne zložité. "Vo väčšine prípadov si podnikatelia preštudujú podmienky účtovania s cudzou menou ešte pred podpisom zmluvy s obchodným partnerom, prípadne pred začatím transakcie alebo vyhľadajú k tejto problematike poradenstvo. Asi preto sa v tejto oblasti chyby vyskytujú čoraz menej," konštatuje na záver Štefancová.
StoryEditor