* Prvý poplach medzi zamestnávateľmi spôsobili britské prieskumy z prelomu tisícročí, podľa ktorých zamestnanci s prístupom na internet browsujú s mimopracovným zámerom vyše hodiny denne. Zamestnávatelia, samozrejme, nemajú záujem platiť svojich ľudí za to, že si robia svoje voľnočasové aktivity.
* V druhom slede prichádzali rôzne žaloby za urážlivý obsah elektronickej komunikácie, ktorý sa šíril po sieti. Rôzne úradnícke e-mailové "vtípky", obrázky a videá sú naozaj často skôr primitívne a hrubé ako vtipné. Obeťou žalôb sa tak stali zamestnávatelia ako vlastníci technického zariadenia, ktorým sa takýto obsah šíril. Autormi žalôb boli často ich urazení zamestnanci.
* Tretí klinec do rakvy predstavy firemného počítača ako náprotivku zamykacej skrinky na oblečenie predstavovali žaloby z oblasti ochrany autorských práv. Ak si zamestnanci sťahovali nelegálne kópie hudby, filmov alebo softvéru, veľmi rýchlo dokázali zasiahnuť organizácie spojené s vydavateľským priemyslom, ktoré mali podozrenie na krádež autorských práv. Nikoho už netrápilo, že väčšina podozrení bola dôsledok nepriznaného sledovania elektronickej komunikácie z tretej strany.