Narodil sa na Jamajke v roku 1945 ako Robert Nesta Marley. Napriek výzoru bol v skutočnosti mesticom a belošský pôvod otca ho privádzal do depresií. Východisko jeho neskorších postojov nachádzame v nepísaných zákonoch geta Trench Town na predmestí Kingstonu. Prísne pravidlá netolerovali súkromné vlastníctvo obyvateľov. Bratské spolunažívanie, naopak, zaručovalo, že nielen jedlo, ubytovanie, alkohol, obľúbená marihuana, ale aj kultúra budú patriť všetkým bez rozdielu.
Rasta a basta
Tieto sociálne a neskôr aj politické motívy sprevádzajú Marleyho tvorivé smerovanie. Rokenrol, ktorý prenikal z neďalekej Ameriky, bol na Jamajke v područí čiernych rhythm & bluesových prejavov s premenlivejšou karibskou rytmikou. Vďaka nefungujúcemu gramofónovému trhu sa rozšírili živé hudobné produkcie. Koncom 60. rokov vzniká zostava Wailin' Rudeboys (neskôr The Wailers) s Bunnym Wailerom, Petom Toshom a charizmatickým spevákom Bobom Marleym. Po návrate z USA zakladá Marley vydavateľstvo Tuff Gong. Zároveň radikálne prehodnocuje svoje hodnoty a spolu s kolegami prijíma rastafariánsku vieru. Táto liberálna mixtúra kresťanského učenia s domorodými kultmi priniesla jej nasledovníkom zmenu životného štýlu: odmietanie mäsa, solených pokrmov či oficiálneho sobášenia. Revolučným trendom sa stáva starostlivosť o vlasy (dready), pravidelná konzumácia marihuany (ktorú rastafariáni nazývajú ganja) a, samozrejme, snaha o návrat všetkých čiernych obyvateľov na africký kontinent.
Kráľ bojuje
V roku 1972 vydávajú The Wailers prelomový album v dejinách reggae. Nahrávka Catch a fire síce kvôli rockovému obecenstvu prechádza miernymi zmenami, podstatou však ostáva rebelantstvo a oslava života predmestského geta. Práve preto je Marley v polovici 70. rokov žiadaným nielen na Jamajke. Do jeho piesní preniká militantná téma v náznakoch, ale aj otvorene. Skladba War z albumu Rastaman Vibration (1976) zhudobňuje revolučný prejav etiópskeho cisára Haileho Sellasieho a Rat Race kritizuje politickú situáciu rodnej Jamajky. Reakciou bol neúspešný atentát. Marley sa po ňom zdržiava na Floride a vydáva úspešné albumy Exodus (1977) a Kaya (1978) s nesmrteľnými popevkami Jamming, Is This Love, Could You Be Loved či Three Little Birds. Medzitým sa dozvedá, že bolesti, ktoré pokladal za následky futbalového zranenia, sú v skutočnosti začínajúcou sa rakovinou. Aj nedôvera rastamanov k západnému liečiteľstvu viedla k jeho skolabovaniu pri kondičnom behu v newyorskom Central Parku len niekoľko dní po tridsiatych šiestych narodeninách. Jamajská vláda vzápätí označila Marleyho za národného hrdinu a v deň jeho smrti vyhlásila štátny smútok.
Začiatkom minulého roka objavil Marleyho syn Ziggy v domácom archíve pieseň Slogans. Na remastrovanej verzii sa podieľal bluesman Eric Clapton. S Marleyho hudbou sa nestretol po prvý raz. V roku 1974 okupoval britské hitparádové rebríčky s úspešnou cover verziou jeho hitu I Shot The Sheriff. Kráľ odišiel, príbeh reggae pokračuje...