Problémy z celého sveta aj mierne nastavené zrkadlo Amerike ako lídrovi zemegule. Aj to je posolstvo, ktoré Hollywood, zhovievavo prikrytý americkou Akadémiou filmového umenia a vedy, vypustil do médií, aby tak znovu ukázal, že do monumentálneho Kodak Theatre sa zmestí celý filmový svet. Aj tí, ktorí už nemohli prísť, napokon ožili na plátne alebo v ďakovných príhovoroch. Hrdina večera -- režisér Martin Scorsese, použil slovo ďakujem osemnásťkrát. Po siedmich nomináciách sa konečne dočkal. A hoci viaceré z jeho starších filmov by si pozlátenú sošku zaslúžili väčšmi než triler Na druhej strane, tento predstaviteľ silnej autorskej réžie s úprimným obdivom voči (nielen) americkej filmovej klasike už tohtoročného Oscara za najlepšiu réžiu nemohol nedostať. Nie preto, že by mal o poznanie slabšiu konkurenciu, ale najmä preto, lebo dodržal a zároveň trochu presiahol súčasný trend hollywoodskeho mainstreamu. Silný príbeh vo filmovom rozprávaní (najlepší adaptovaný scenár, najlepší strih), hviezdne obsadenie (iba s jednou nomináciou: Mark Wahlberg za vedľajšiu úlohu), precízne stvárnený žáner a najmä vhodne dávkované odkrytie odvrátenej strany amerického spoločenského aj filmového sna -- to sú kreatívne aj producentské bonusy, ktoré Socrseseho trileru vyniesli aj Oscara za najlepší film. V jeho tieni tak zostali ľudské osudy Malých detí, Babelu či Malej Miss Sunshine, hviezdny lesk Dreamgirls aj chladná noblesa britskej Kráľovnej. O čosi viac obrazu i slov sa počas ceremoniálu dostalo spoločenským problémom z rôznych kútov sveta. Tie však napokon prehlušila výzva na zodpovednosť jednotlivca pri odvrátení globálneho ekologického ohrozenia. Za takýto apel si pozlátenú sošku odniesol dokumentárny film Davida Guggenheima Nepríjemná pravda. Jeho protagonistom je bývalý viceprezident Al Gore a HoIlywood dal americkým voličom jasne najavo, že ho aspoň na chvíľu adoptoval za svojho prezidenta. Starý "strýko Oscar" však pri tom spojení asi nechápavo krútil hlavou.